Vyberte stranu
Nemáte kondičku? Vyberte sa k vodopádom.

Nemáte kondičku? Vyberte sa k vodopádom.

Pretože po výdatných dažďoch sú bezpochyby plné vody. Pretekajú a zbesilo penia. Aj tie, ktoré inokedy len smoklia.

Alebo preto, že k väčšine z nich vedie nenáročná, často až vychádzková trasa. Zvládnu ju naozaj takmer všetci. Starí, chorí, unavení aj leniví. I deti.

TOTO JE POKRAČOVANIE BLOGU zo sme.sk

Vodopády v Jánošíkových dierach (640 – 900 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: stredne náročná

Východzí bod: parkovisko Biely Potok v Terchovej (okres Žilina)

Čas dosiahnutia: 35-50 minút 

K prvým vodopádom dorazíte už po polhodinke šliapania čarokrásnou terchovskou tiesňavou. Postupne ako pôjdete z Dolných do Horných Dier prejdete vraj až okolo trinástich vodopádov. Nerátala som ich, ale môže to tak byť. Najmohutnejšie sú v dolnej časti, najdlhšie v hornej. Najvyšší terchovský vodopád má 4 metre. Ďalšie štyri vodopády sú v Nových Dierach. K terchovským vodopádom potrebujete pevnú obuv a nohy i ruky. Po celej trase je množstvo rebríkov, reťaze a klzký skalnatý terén.

Ráztocký vodopád (približne 820 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: parkovisko v ústí Kvačianskej doliny

Čas dosiahnutia: 1 hodina 10 minút

Ráztocký vodopád je vysoký len zhruba 8 metrov a pri suchom počasí ľahko stratí vodu. Z tohto dôvodu som ho pri prvej návšteve vôbec nenašla. Druhýkrát som mala šťastie a ukázal sa v plnej kráse. K vodopádu dôjdete po prekonaní zhruba trojkilometrovej Kvačianskej doliny po pohodlnej širokej lesnej ceste. Viac ako dvestometrové prevýšenie na trase takmer nepostrehnete. Hlboké kaňony, krasové bralá a staré mlyny v Oblazoch si totiž ukradnú celú vašu pozornosť.

Vodopád Červené piesky (915 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: parkovisko na konci obce Prosiek (okres Liptovský Mikuláš)

Čas dosiahnutia: 1 hodina 30 minút

Napriek tomu, že štvor-kilometrový chodník k vodopádu nie je náročný ani kondične ani technicky, predsa len nie je taký pohodlný ako tie predchádzajúce. Je úzky, skalnatý, často mokrý a klzký. Vedie totiž neraz priamo korytom Prosiečanky. V závere trasy je dokonca reťaz na ľahšie zdolanie strmej skaly. Takže myslite na dobrú obuv a pevné nohy. Prostredie je ale ohromujúce. Divoký les, úzka a vysoká tiesňava, zurčiaci potok, salamandry a pozvoľné tristo metrové stúpanie. Na konci zastanete v 15 metrov vysokom skalnatom kotli. Zhora sa do neho rútia hektolitre vody a je to paráda.

Vodopád Bystré (1030 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: Horský hotel Poľana (z obce Hriňová, okres Detva)

Čas dosiahnutia: 50 minút (naspäť 1 hodina 5 minút)

K horskému hotelu Poľana sa vyveziete autom alebo na bicykli. Odtiaľ zbehnete po zelenej turistickej značke a spočiatku aj asfaltovej ceste zhruba 2 kilometre dolu k vodopádu. Cestu neskôr vystrieda lúka i les a napokon prudké rebríky, ale v cieli uvidíte neskutočne krásny vodopád. Voda padá po 20 metrov vysokých čiernych andezitových blokoch. Späť k hotelu si musíte vyšliapať dvestošesťdesiatpäť metrov, čo je na dvoch kilometroch stúpanie, ktoré pocítite. Ale nič nezvládnuteľné. Za väčšiu prekážku považujem rebríky, najmä pre starších a ľudí s pohybovými problémami.

Ak je aj to pre vás príliš, vyberte sa k vodopádu o niečo dlhšou, ale menej strmou trasou z Bystrého – Vrátok. K vodopádu prídete z opačnej strany, z hriňovských lazov. Viac ako trojkilomterovú trasu zvládnete za hodinu aj dvadsať minút, prekonáte 300 metrové prevýšenie (veľmi pozvoľné) a k vodopádu vystúpite po drevených, za mokra aj šmykľavých schodoch so zábradlím. Lepšie ako rebríky.

Vodopády studeného potoka (1160 až 1330 m.n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: Hrebienok (Vysoké Tatry)

Čas dosiahnutia: 35 až 60 minút 

Sú tri a všetky ich zvládnete za jediný deň. Najľahší prístup je z Hrebienka nad Starým Smokovcom. Ak sa vyveziete lanovkou ušetríte hodinu času a námahu na prekonanie 300 metrového výstupu naň. Z Hrebienka je to už malina. Prudkými ale typickými tatransky pohodlnými serpentínami zostúpite k prvému – kaskádovitému Dlhému vodopádu. Svojmu menu nezostáva nič dlžný. A aký je dlhý, taký je mohutný a silný. Preto pozor na pošmyknutie. Po ňom môžete pokračovať k Veľkému vodopádu. Obdivovať ho môžete zhruba po 30 minútach kráčania zhora z turistického chodníka alebo zo širokej lávky priamo nad potokom. Po červenej značke smerom na Zamkovského chatu naďabíte na Obrovský vodopád. Do biela spenená voda padá skalnou roklinou do impozantnej hĺbky 20 metrov.

Kmeťov vodopád (1210 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: parkovisko Tri studničky (Vysoké Tatry)

Čas dosiahnutia: 1 hodina 45 minút

Kmeťov vodopád v Kôprovej doline je s výškou 80 až 90 m najvyšším na Slovensku. Keď pred ním zastanete, ani ho celý nevidíte. Musíte vyšliapať na vyhliadku (dosť zarastenú vegetáciou) zhruba v strede vodopádu, aby ste ho videli v plnej veľkosti. K vodopádu vedie takmer 6 kilometrový chodník tatranským lesom, zhruba polovica cesty je po asfaltke dolinou.  Chodník striedavo stúpa i klesá, celkovo tak zdoláte takmer 400 metrové prevýšenie. Ideálna vychádzka pre tých, čo milujú mnohotvárnu a jedinečnú tatranskú prírodu.

Šarafiový vodopád (1480 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: ústie Žiarskej doliny (Západné Tatry)

Čas dosiahnutia: 1 hodina 50 minút 

K Šarafiovému vodopádu vedie široká 5 kilometrov dlhá asfaltka Žiarskou dolinou. Za Žiarskou chatou sa zmení na lesný chodník s miernym stúpaním. Stúpate ale celou dolinou a len kým sa doteperíte na chatu prekonáte viac ako 400 výškových metrov. Za chatou to šmyknete po zelenej značke okolo symbolického cintorína hore k vodopádu. Voda sa v ňom hladko kĺže po zhruba 20 metrovej skalnej kaskáde. V horúcom dni sa v ňom turisti radi osviežujú a nezriedka sa pri ňom vyvalia na karimatky a užívajú pokoj a krásny výhľad na monumentálny masív Čiernych stien naproti.

Velický vodopád (1750 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: stredne náročná

Východzí bod: Nový Smokovec (Vysoké Tatry)

Čas dosiahnutia: 2 hodiny 30 minút

K Velickému vodopádu Pod Gerlachovským štítom si poriadne šliapnete. Ak nie ste ubytovaní v neďalekom Sliezskom dome. V takom prípade ste pri vodopáde za 15 minút a bez námahy. Ak ale to šťastie nemáte, čaká vás dva a pol hodiny výšľapu, pri ktorom sa poriadne spotíte. K Velickému plesu nad ktorým tróni vodopád vedie veľa ciest. Ja som si vybrala 5 a pol kilometrovú trasu z Nového Smokovca.  Prekonáva 700 výškových metrov, takže nejaká kondička sa vám rozhodne zíde. Lepšie to nie je ani inými trasami. S výnimkou tej zo Starého Smokovca, ak sa na Hrebienok vyveziete lanovkou. K vodopádu platí zimná uzávera chodníka, ale v zime je aj tak zamrznutý, takže ho neuvidíte. Ako ja.

Kamenný vodopád (približne 450 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: veľmi ľahká

Východzí bod: Šimonova veža za Šiatorskou Bukovinkou pod hradom Šomoška (okres Lučenec)

Čas dosiahnutia: 35 minút 

Posledný z vodopádov, ktorý by ste určite mali vidieť na vlastné oči, je kamenný. Je európskym unikátom spred  štyroch miliónov rokov a namiesto vody sa ním vtedy rútila žeravá bazaltová láva. V kráteri sopky pod povrchom stuhla na päť a šesť hranné bazaltové stĺpy. Odhalili ich robotníci pri ťažbe suroviny na výstavbu hradu Šomoška koncom 13.storočia. Pod deväťmetrovým vodopádom síce šumia len okolité buky, ale uchvátený z neho budete aj tak. Prístup je veľmi pohodlný, širokou lesnou cestou.

A za ktorými sa v najbližšej dobe chystám ja?

Jelení vodopád v Čutkovskej doline pri Ružomberku.

Vodopád Skok v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách.

Brankovský vodopád – najvyšší v Nízkych Tatrách.

Lovec múch.

Lovec múch.

Lovec múch.

o Marta Kasmanová | Poviedky

 

Cez oblôčik sa do izby dralo slnko. Bol prvý jarný deň. Karolína si vychutnávala teplé lúče znásobené dvojitým sklom. Na lícach ju príjemne šteklili. Zima bola toho roku nekonečná. Podľa Karolíninho odhadu trvala minimálne pol roka, ak nie ešte o nejaký deň dva dlhšie.

S úľavou spomínala na krátke šedivé dni a nekonečné noci treskúcich mrazov, kedy sa musela prikrývať dvoma paplónmi, aby vôbec zaspala. Tá studená mizéria bola teda definitívne preč. Aspoň na najbližších šesť mesiacov. Prepadla ju neovládateľná chuť niečo urobiť.

Obzrela sa po kuchyni. Uprace. Poriadne vygruntuje. Ale najskôr postaví zeleninu na polievku. Odkiaľsi spoza kredenca sa vypotácal pavúk. Ledva nohy prekladal. Vyhladovaný po dlhej bezmuchovej zime. Karolína zhnusene pokrútila hlavou  a zodvihla nohu, aby ho zašľapila, ako to mala vo zvyku.

Potom sa mu lepšie prizrela a zaváhala. Nenávidela pavúky. Obzvlášť veľké a chlpaté. Tomuto sa na chrbte jasne vynímal bodkovaný kríž. Nebol síce taký veľký, ani taký chlpatý ako dospelý križiak, ale Karolíne bolo jasné, že by čoskoro zmocnel. Pri tej predstave ju striaslo.

Križiak znehybnel, nohy zalomené ako to vídala u mŕtvych. Fúkla do neho, ale on sa namiesto bezhlavého úteku iba slabúčko zachvel. Akoby nevládal. Prišlo jej ho ľúto. Neublíži mu. Zato ho ale nespustí z očí, nech by šiel kamkoľvek. Chce vedieť, kde je. Keď spevnie, vynesie ho von, kam patrí. Tam jej nebude prekážať.

Cestou ku chladničke nespúšťala pavúka z očí. Zeleninu vytiahla a očistila len po pamäti. Naložila do hrnca a postavila na sporák. S očami zapichnutými do chlpatého tvora na podlahe. Keď zapálila oheň pod hrncom, znova si kvokla nad pavúka. Zvažovala, že ho predsa len vynesie von okamžite.  Je tam viac potravy ako vnútri v dome.

Odrazu na sporáku zrinčala pokrievka. Karolína pohotovo vyskočila a stiahla plyn, aby hrniec nevykypel. Trvalo to len zlomok sekundy a bleskurýchle otočila hlavu späť v nepríjemnej predtuche. Pavúka na podlahe nebolo. Dokelu, zakliala. Dookola si opakovala, že sa nemala zľutovať. Nemala sa nad tým pankhartom zľutovať.

Keď neskôr dojedla polievku, natiahla sa na lavicu pri stole. Mala byť z čoho unavená. Vyriadila celú kuchyňu dúfajúc, že natrafí na toho chlpatého pankharta. Nenatrafila. Napriek tomu bola spokojná, pretože si bola veľmi istá, že s ňou v kuchyni nie je. Zadriemala.

Prebudilo ju šteklenie na krku. Vyšlo popri uchu na pravé líce. Poprechádzalo sa po nose, cez ľavé líce až k ústam. Keď zastalo na perách, Karolína s hrôzou vytreštila oči. Netrvalo dlho, kým si uvedomila, že tie roztrasené nožičky pozná. Ústa sa jej otvorili automaticky, ale výkrik zostal pridusený v hrdle, do ktorého spadol neopatrný lovec múch.