Pospevujem si nákazlivú pesničku z televíznej reklamy. Netuším, čo bolo na Mirovom dvore, lebo za prvý verš ho nikdy nepustili, ale na tom našom bolo riadne gazdovstvo. Nijaké leporelo, ani uchechtaný animák s hovoriacimi sliepkami.
Krátka a vtipná príhoda zo života o návšteve poštového holuba na našom dvore a rozruchu, ktorý spôsobil.
Vtipný príbeh zo života o hľadaní lásky cez webovú zoznamku a o prekvapeniach, ktoré môžu zaskočiť, keď sa virtuálna realita zmení v ozajstnú…
Noc na dedine je iná ako v meste. Prechádzať sa dá len po hlavnej ceste. Keď sa zjaví chodník, nie je to vždy výhra. Popri nízkych plotoch hrozí srdcu infarkt.
Vitajte vo virtuálnej realite socialistických detí. Štyridsaťjeden ikonických plastových panákov u mňa „žije“ neuveriteľných štyridsaťtri rokov. Dnes už síce iba v papierovej škatuli, no kedysi, v dobe bez internetu, počítačových hier a kvalitného televízora to v Igráčikove poriadne žilo.
Slosar je k…t, oznamuje nápis v turistickom prístrešku v Roháčskej doline. Postávame v ňom už dobrú štvrťhodinu a zabíjame čas. Prší. Magické vrcholy západotatranských štítov sa pred nami ukryli v ťažkých sivých mrakoch.
Tieto tri kroky stačia k premene fajčiara na nefajčiara. Otestovala som ich na vlastnej koži, fungujú.
Čakárne u lekára sú hnusné miesta. Dýchajú hnusnou atmosférou. Ľudia v nich vedú hnusné reči. Dejú sa v nich hnusné veci. Keď sa tam raz za dva roky kvôli preventívke vyberiem, ochoriem. Ale nesťažujem sa. Lebo niektorí tam rovno zomrú.
V mojom e-shope si môžete zakúpiť zábavnú knižôčku Ja a môj Emo. Sú to historky z nášho spoločného každodenného života. Ale pozor! Emo je kvapku iný, než my ostatní.
Heňa sedela na posrienenej lavičke v studenom decembrovom parku. Šmrncovným zadkom v zateplených legínach roztápala námrazu. Zahľadená do smartfónu pred sebou sa mi žalovala, ako ju otravuje predvianočný súcit, ktorým ju v čase adventu zahŕňa rozcítený pospolitý dav.