Pristál nám na dvore poštový holub…
Krátka a vtipná príhoda zo života o návšteve poštového holuba na našom dvore a rozruchu, ktorý spôsobil, keď sa rozhodol prečkať noc na území nočných lovcov.
Láska cez internet
Vtipný príbeh zo života o hľadaní lásky cez webovú zoznamku a o prekvapeniach, ktoré môžu zaskočiť, keď sa virtuálna realita zmení v ozajstnú…
Noc na dedine.
Noc na dedine je iná ako v meste. Prechádzať sa dá len po hlavnej ceste. Keď sa zjaví chodník, nie je to vždy výhra. Popri nízkych plotoch hrozí srdcu infarkt.
Najlepšie retro hračky? Igráčikovia! Život (z) plastu.
Vitajte vo virtuálnej realite socialistických detí. Štyridsaťjeden ikonických plastových panákov u mňa „žije“ neuveriteľných štyridsaťtri rokov. Dnes už síce iba v papierovej škatuli, no kedysi, v dobe bez internetu, počítačových hier a kvalitného televízora to v Igráčikove poriadne žilo 😊.
Aké hlavy, taký jazyk.
Slosar je k…t, oznamuje nápis v turistickom prístrešku v Roháčskej doline. Postávame v ňom už dobrú štvrťhodinu a zabíjame čas. Prší. Magické vrcholy západotatranských štítov sa pred nami ukryli v ťažkých sivých mrakoch.
Chcete prestať fajčiť? Takto sa vám to určite podarí.
Tieto tri kroky stačia k premene fajčiara na nefajčiara. Otestovala som ich na vlastnej koži, fungujú.
V čakárni.
Čakárne u lekára sú hnusné miesta. Dýchajú hnusnou atmosférou. Ľudia v nich vedú hnusné reči. Dejú sa v nich hnusné veci. Keď sa tam raz za dva roky kvôli preventívke vyberiem, ochoriem. Ale nesťažujem sa. Lebo niektorí tam rovno zomrú.
Kniha Ja a môj Emo je už v predaji v mojom e-shope
V mojom e-shope si môžete zakúpiť zábavnú knižôčku Ja a môj Emo. Sú to historky z nášho spoločného každodenného života. Ale pozor! Emo je kvapku iný, než my ostatní.
Sama na Vianoce? Nevadí….
Heňa sedela na posrienenej lavičke v studenom decembrovom parku. Šmrncovným zadkom v zateplených legínach roztápala námrazu. Zahľadená do smartfónu pred sebou sa mi žalovala, ako ju otravuje predvianočný súcit, ktorým ju v čase adventu zahŕňa rozcítený pospolitý dav.
Keď bolia nohy, nebolí hlava.
My, depkáči, to máme na jeseň ťažké. S úbytkom slnečného svitu sa z nás vytráca radosť viac ako z iných ľudí. Kým príroda sa ukladá na niekoľkomesačný zimný odpočinok, my mobilizujeme sily na rovnako dlhý boj s temnotou. Každý má vlastné metódy. Niekto spolieha na tabletky. Iný na ultrafialovú lampu. A ja na pohyb. Lebo (a nielen) u mňa je to tak. Keď bolia nohy, nebolí hlava.