Vyberte stranu

Sľubovali kedysi korytnické kúpele svojim návštevníkom. V doline pod Prašivou to stále platí. Voda je znamenitá. Kúpeľný areál tiež – hoci už len pre urban explorerov. V bývalej pýche rakúsko-uhorskej monarchie, by dnes filmári pokojne mohli točiť dokument „Život po ľuďoch“.

 

Chorým zdravie, zdravým veselosť.

o Marta Kasmanová | Story z hory

Kúpte si kúpele

Osemnásť rokov bez záujmu majiteľov sa na Liečebných kúpeľoch Korytnica podpísalo. Opustené a vydrancované vzbudzujú vo svojich návštevníkoch v lepšom prípade nostalgiu, v tom horšom smútok a hnev. Ale 73-tisíc spustošených štvorcových metrov si môžete za 3 milióny kúpiť. A vrátiť im lesk a slávu. Alebo aspoň dôstojnosť.

Korytnický medokýš skaza nepostihla. Nerušene si razí cestu zo stredu zemegule a lieči. Pomáha ľuďom lepšie zažívať. I prežívať. V piatich prameňoch vyviera úplne zdarma. Šiesty plní obchodné regále a účty podnikateľov. V jednom priam tryská, v inom ledva kvapká. Ale vždy chutí, akoby ste olizovali koľajnice. A farbí fľaše do hneda. 

 

 

Korytnická voda lieči trávenie i chudokrvnosť

Povesť hovorí, že prvýkrát si tú liečivú vodu všimol akýsi valach, keď sa mu prechorené stádo oviec zázračne uzdravilo. Po večeroch predtým vodu z korytnickej studničky popíjalo. V 16. storočí sa taký chýr aj bez internetu šíril nadzvukovou rýchlosťou. Šupom doletel k šľachte aj likavským úradníkom. Tí nelenili a od kráľovskej komory povolenie na prieskum liečivého medokýša vymámili. V druhej polovici 19. storočia už zázračnú vodu miesto oviec popíjal cisár František Jozef a Ľudovít Štúr.

Minerálna voda spod Prašivej putovala vo fľaškách po celom Slovensku, do Viedne a Pešti, aj za oceán. Na veľkých svetových výstavách zbierala jednu medailu za druhou. Konkurovala svetoznámymi žriedlam vo Francúzsku i Taliansku. Na lesných úbočiach pod Prašivou vyrástli trendové horské vilky vo švajčiarskom štýle. Kúpeľov-chtivých hostí sa pod Prašivú žiadalo toľko, že do Korytnice dotiahli železnicu.

Dobre našliapnutú expanziu do sveta zabrzdila prvá svetová vojna. A to bol začiatok konca kúpeľov v Korytnici.

Svetská sláva je ako poľná tráva

Korytnické kúpele o tom vedia svoje. Dvakrát vyhoreli, striedali majiteľov, prepychové liečebné domy sa zmenili aj na vojenské lazarety. Po vojne sa korytnický fénix pokúsil vstať z popola. Dobové švajčiarske vilky nahradili betónové repliky. Prominentných hostí hordy pracujúcich a funkcionárov s dobrým kádrom, ale zlými žalúdočnými vredmi. Pri najvýdatnejšom z prameňov, vtedy Klementovi, sa rozhučali motory výkonnej fľaškovne. Každú hodinu naplnila dvetisíc fliaš. Pre tých, čo sa do kúpeľov nezmestili.

Spanilý vzlet priškrtila zmena režimu v 1989-mom. A legislatíva okolo (ne)preplácania kúpeľnej liečby v ďalších rokoch korytnickému fénixovi načisto spálila krídla. V roku 2002 posledný so šesťdesiatky zamestnancov kúpeľov zhasol a definitívne zavrel ich dvere.

Po ľuďoch sa do Korytnice vracia príroda

Cez sparné donovalské kopečky je to po žltej do Korytnice necelých deväťdesiat minút. Po vlastných. Ponad Habakuky, popod lanovku na Novú Hoľu, okolo bobovej dráhy a Magury až do Predkorytnice a odtiaľ po asfaltke pred rampu kúpeľov. Až na krátky úsek po hlavnom cestnom ťahu na Ružomberok a Tatry, je to pekná a pohodová vychádzka.

 Päť prameňov stále dolieva korytnický liek na chudokrvnosť, zažívacie problémy i únavu. Môžete si nabrať, koľko unesiete. Pred závorou opäť hučí aj zmodernizovaná plnička fliaš. Len ľudí na kúpeľných chodníkoch je málo. Na prstoch rúk sa dajú spočítať.

Ale možno ich tam radšej netreba, hútam, prechádzajúc okolo opustenej tančiarne. Tam, kde počujem hudbu, nazízam cez rozbité okno dnu. V zdevastovanej sále medzi vytrhanými obkladmi a radiátormi sa na špinavých matracoch v rytme vlnia krapec prihulení mládežníci.

Možno by sa tam radšej tie ovce mali vrátiť. Burinu medzi kúpeľnými domami pospásať. Ale také ozajstné, čo hlasno békajú na tri chotáre. Lebo tie moderné, čo na solárny pohon ticho pradú a trávniky okolo donovalských penziónov ležérne ohrýzajú, by sa v tej korytnickej džungli rýchlo stratili.

 

 

…odkiaľ, kam, ako vysoko a za ako dlho

Trasa: Donovaly, parkovisko (980 m n.m.) – Korytnica, rázc. (735 m n.m.) – bývalé Liečebné kúpele Korytnica – Korytnica, rázc. (735 m n.m.)  – Donovaly, parkovisko (980 m n.m.)

Dĺžka:                11,6 kilometrov

Prevýšenie:    395 metrov

Čas   :                   3 hodiny

Do Korytnických kúpeľov vedie niekoľko ciest. Ja som tam dovandrovala najľahšou pešou trasou. Ak sa potrebujete zapotiť, využite z Donovál náročnejšiu trasu s raz takým prevýšením i kilometrami. Vedú tam aj dve cyklotrasy – z Donovál alebo Ružomberka po koľajach legendárnej kúpeľnej železničky. 23 km je takmer po rovine. Ak ale vlečiete dve igelitky prázdnych PET fliaš na korytnickú vodu, choďte radšej autom. K žriedlam je to z parkoviska desať minút.

Podľa dostupných údajov kúpeľná osada vznikla v 19. storočí. Liečili sa tu choroby žalúdočné, črevné a choroby pečene. V prístreškoch zrekonštruovaných podľa historických pohľadníc tryská päť registrovaných liečivých prameňov s podobným zložením. Najviac tečie Jozef, a preto pri ňom býva najväčší rad. Najslabšie vyvierajú Vojtechovia. Zato sú najstudenší – s teplotou 5,4°C sú najchladnejšou minerálnou vodou na Slovensku.

Podľa vývesiek pri prameňoch:

Minerálny prameň Antonín – má vysoký obsah železa a je vhodný najmä pri chudokrvnosti z nedostatku železa, počas dojčenia alebo pri stratách krvi po operácii, úraze alebo jej darovaní.

Minerálny prameň Žofia – je dobré popíjať pri častých žalúdočných problémoch a črevných chorobách, chorobách pečene i dvanástnika.

Minerálny prameň Vojtech – je určený na pitné kúry pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika. Zohriaty priaznivo pôsobí na žalúdočné katary, rozpúšťa hlien, neutralizuje kyslosť žalúdočných štiav, mierni bolesti a kŕče pri žalúdočných problémoch.

Minerálny prameň Jozef – je zložením podobný ako ostatné pramene. Účinný je pri liečbe tenkého a hrubého čreva a pri cukrovke.

Share This