Giewont je miláčik poľského národa, ale v búrke aj jeden z najnebezpečnejších tatranských štítov. Pri troche rešpektu a zdravej opatrnosti je to nádherný turistický zážitok.
Giewont. Ani dvetisíc metrov vysoký okrajový horský masív poľských Západných Tatier nad Zakopaným. V dobrom počasí je neprehliadnuteľný najmä jeho najvyšší vrchol Wielki Giewont s gigantickým kovovým krížom.
Z mesta vyzerá impozantná skala nedostupne. Ale vedie tam niekoľko strmých a klzkých chodníkov. Nič moc, vravíme si s Karolom, keď sa po jednom z nich z Doliny Małej Łąki teperíme nahor. Poľské Tatry brázdime už štvrtý deň a sme unavení. Kým na parkovisku v Groniku sa začínal nádherný slnečný deň, na Veľkej Poľane sa vrchy stratili z horizontu a vysoko v skalách to vyzerá na apokalypsu. Silný vietor k nám zo slovenskej strany ženie husté nízke oblaky, v ktorých je viditeľnosť len niekoľko metrov. V nárazoch mi vyráža dych a ledva sa držím na nohách. Kamene sú po včerajšom daždi extrémne šmykľavé. No najväčší strach máme z toho, že chodníkom stúpame sami. V poľských Tatrách je to nezvyčajné a veľmi podozrivé. Najmä pri takom atraktívnom cieli.
Bez rešpektu do hôr nelez
Hory a počasie sú vždy silnejšie. Hovorím si a myslím na 150 úbožiakov, ktorí sa z Giewontu nevrátili po svojich alebo vôbec. V slepej bielej hmle a takmer víchrici v neznámych horách napredujeme pomaly, ale prekvapivo stále v časomiere. Za x-tým úsekom strmých mokrých klzákov si v krátkej pauze na chytenie dychu vymieňame obavy a číslo tiesňovej linky, keby došlo k najhoršiemu.
Ale desať minút pod sedlom Kondracka vietor tíchne, obloha nad kosodrevinou sa čistí do modra a otvárajú sa nám nádherné výhľady. Odkrývajú hlboké rokliny, mohutné skaly, hrebeň Červených vrchov i samotný Giewont. V sedle oddychuje len niekoľko turistov. Žiadne davy. Dokonca ani vo vyšnom sedle tesne pod Wielkim Gievontom nás nie je veľa. Pracovný mimoprázdninový deň sa ukazuje ako správny termín pre výstup na miláčika poľského národa. Nijaká štrúdľa sa z vrcholu nevinie, žiadne čakačky pod reťazami. Giewont vyzerá skoro až opustene.
Najvyšší bleskozvod v Karpatoch
V sedle Kondracka tankujeme sily. Trojhodinový výstup proti vetru nás vyčerpal. Možno práve on odradil výletníkov. Predpoveď varovala pred nárazmi s rýchlosťou až 100 km/h. V lese vtedy hrozí kolízia so zlomenými konármi či vyvráteným stromom a na úzkych holých hrebeňoch a vrcholoch pád.
Aj my sme chvíľu zvažovali otočku, ale pani na vstupe do parku nás zahaltovala len kvôli kontrole lístkov. Keď je riziko pohybu v horách priveľké a vietor sa po vrcholkoch Tatier preháňa prirýchlo, Tatrzański Park Narodowy zastaví predaj vstupeniek a turistov, ktorí sa chystajú do hôr, otáča.
Pri energetickej káve a celozrnnej tyčinke hľadíme na tú diabolskú skalu. Reťaze zatiaľ nevidieť, zato mohutný viac ako storočný kríž sa v slnku hrdo blyští. Veď je najvyšší nielen v Tatrách, ale možno aj v celých Západných Karpatoch.
Jeho stavitelia sa údajne inšpirovali módou stavania krížov na vrcholoch talianskych Dolomitov. Najskôr na Giewonte vztýčili drevený kríž, ale ten im prvá víchrica odniesla. Tak na skalu vyniesli 18 ton železnej konštrukcie (fú!), 400 kíl cementu a 200 vedier vody na ukotvenie a postavili 15 metrov vysoký bleskozvod, ktorý len tak nejaká víchrica nezvalí. Hm.
Na vrchole Giewontu je úzko
Po mierne stúpajúcich kamenných schodoch, dokonale vyhladených od množstva topánok, prichádzame ku križovatke jednosmerných chodníkov. Vpravo nahor, vľavo sa schádza. Ktorýsi turistický bloger prirovnal výstup k tomu na Veľký Rozsutec. Trochu podoby tam je, ale reťazí je na Giewonte omnoho viac ako na Veľkom Rozsutci. Sú hrubšie a novšie, žiadne uvoľnené úchyty ani hrdza, čo farbí ruky do hneda 😊. Skaly na Giewont sú na rozdiel od drsných rozsuteckých dokonale hladké a extrémne šmykľavé (nielen za dažďa). Vrchol Giewontu je ešte užší ako ten na Rozsutci. Zmestí sa tam len ten ozrutný kríž, čo zblízka fakt vyzerá skôr ako stožiar vysokého napätia 😊. Len málo ľudí sa na klzkých šišatých skalách posadí a pokojne prežúva nad kolmými zrázmi. Väčšina turistov sa pri plynulom prechode vrcholu len odfotí a pokračuje na zostupové reťaze.
Výhľady sú z Giewontu úchvatné. Na severe mestá a dediny až po horizont. Po stranách magické skalnaté hlbočiny. Na juhu špice Červených vrchov vykúkajú z načuchraných bielych perín oblakov. Nad nimi slnko a modrá obloha. Ach!
Giewont je v búrke nebezpečný
Potom zastanem nad strmým skalnatým svahom s reťazami. V auguste 2019 bol posiaty bezvládnymi telami turistov. Popadali z reťazí i z vrcholu s krížom, keď do neho v popoludňajšej búrke udrelo niekoľko bleskov. Horskí záchranári po príchode napočítali štyroch mŕtvych vrátane dvoch detí a 150 zranených ľudí s vážnymi popáleninami, srdcovými arytmiami a ranami od padajúcich kameňov. Ten deň označili za najtragickejší v dejinách Tatier. Nemusel ním byť, keby ľudia rešpektovali varovania meteorológov z Kasprovho vrchu pred blížiacou sa búrkou. V spojitosti s ohromnou popularitou a návštevnosťou Giewontu medzi výletníkmi bez znalostí horského prostredia, ktorí si na štít odskočili ako na vychádzku do parku, došlo k nešťastiu. Pretože Giewont je v zlom počasí aj pre ten obludný kríž jeden z najnebezpečnejších štítov v Tatrách. A keďže ľudia sú nepoučiteľní, o tri dni blesk na Giewonte zabil ďalších troch.
Rešpekt a opatrnosť na každom kroku
Zostup je pri troche rešpektu a opatrnosti úplne bezproblémový. V sedle tankujeme palivo na návrat. V strmom klzkom teréne možno ešte náročnejší ako výstup. Nadol ideme inou trasou než nahor. Máme radi okruhy😊. Chodník sa kľukatí medzi impozantnými skalnými vežami Giewontu a Grzybowca. Krajina pod jaskyňami spiacich rytierov nás znova a znova ohuruje. Zvolili sme dobrý smer. Nadšene schádzame na začiatok Doliny Małej Łąki, odkiaľ sme ráno vyšli. Túra je úžasná až do posledného kroku a dobrá nálada z nás kypí aj ušami. Krátky presun autom do Zakopaného a v Karczme Burniawa pri kwaśnici z zeberkiem, oscypku z zurawinou a Źywieci sa šťastne usmievame až do záverečnej. Ale pivo má na tom len malú zásluhu 😊.
Trasa
Na Giewont vedie niekoľko trás a s návratom trvajú približne 6 hodín.
Naša trasa okruhom z Doliny Małej Łąki trvala 5:40 h, mala 12 km a prevýšenie 963 m x 2.
Gronik PL, parkovisko (938 m n. m.), ZÁPADNÉ TATRY – 0:50 h Wielka Polana (1 160 m n. m.) – 1:50 h Kondracka Przełecz (1 725 m n. m.) – 0:35 h, reťaze pod vrcholom Giewont (1 895 m n. m.) – 0:15 h, reťaze pod vrcholom Wyźnia Kondracka Przełecz (1765 m n. m.) – 1:20 h Przełecz w Grzybowcu, rázcestie (1 337 m n. m.) – 0:30 h Wielka Polana (1 160 m n. m.) – 0:35 h Gronik (938 m n. m.), ZÁPADNÉ TATRY
Pod sedlom Kondracka
Chodník na vrchol je jednosmerný
Rajský výhľad
Reťaze na Wielki Giewont
Reťaze na Wielki Giewont
Zostup z Giewontu
Zostup cez Grzybowec
Impozantné rokliny
Páčila sa ti táto story z hory? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 
. Ďakujem.
