Reset pod Martinkami

Tvrdohlavá som ale ako mulica a tak som sa jedného slnečného dňa ocitla pod nástupovým rebríkom na ferratu. Jej obtiažnosť som hodnú chvíľu posudzovala podľa ľudí, ktorí sa na ferratu odhodlali a ktorí sa otočili späť. Zaradila som sa k tým odvážnejším a o pár minút som sa so širokým úsmevom chopila istiaceho lana a vyšvihla na prvú skalu. Nič iné mi nezostávalo, ak som sa nechcela dať zahanbiť desaťročným dieťaťom predo mnou. Aj keď ono bolo vo výhode, pretože malo odporúčanú prilbu, sedací úväz, tlmič pádov i rukavice. Ja som mala len neisté nohy, šmykľavé spotené dlane a ločkajúce bagandže. A nie od vody.

Nebolo mi všetko jedno.

Teraz to už môžem priznať Možno som si tou ferratou chcela dokázať, že nie som strachoprd, ale skôr ma hnala iná potreba. Klin sa vraj klinom vybíja. Adrenalín z práce som si chcela z hlavy vybiť iným adrenalínom. Podarilo sa. Úsmev mi z tváre zmizol takmer okamžite. Moje skúsenosti s technickými pomôckami a terénom, v ktorom je na ne človek odkázaný, siahali maximálne k rebríkom a reťaziam v Jánošíkových dierach. Ferrata žiada viac. Veľkým hendikepom sú na nej krátke nohy a slabé ruky. Tento nedostatok som vyvažovala hnevom. Dá sa z neho vyťažiť veľa cennej energie.

Moja osobná lezecká dráma sa odohrávala vo výške jeden až dva metre nad strmým korytom potoka zhruba hodinu. Na to, že bolo suché letné obdobie, pekne dravého. Fascinujúceho i desivého. Hoci je Mlynský, neskôr Pivovarský potok označovaný ako tok IV. rádu, nedajte sa zmiasť. Rozhodne nejde o nejakú štvrtotriednu stoku, ktorá sotva tryská zo zeme. Neoplatí sa ho podceňovať. Pramení v juhovýchodnom svahu Krížavy Lúčanských Veterných holí. Hole bičuje nielen vietor ale aj riadne lejaky. Odvodňovať teda má čo. Podľa toho aj vyzerá. Je veľký rozdiel, či sa na ferratu vyberiete pred alebo po daždi.

Bola i panika.

Chvíle, keď som uverila, že to nedám. Že sa priviažem k lanu a už sa ani nepohnem. Vtedy je dobré obzrieť sa. Vidiac zástup čakajúcich vysmiatych ľudí za sebou, urobíte všetko preto, aby sa nesmiali na vás.  Vzdať to na ferrate aj tak nemôžete. Cesty späť niet. Je jednosmerná a musíte ju prejsť až do konca. Je lepšie zabudnúť, že celé to môže skončiť aj veľmi zle. Dolu v koryte medzi balvanmi. Oplieskaní o skaly. Vtedy bude najväčším úspechom, ak sa vám podarí nenapichnúť na jeden zo spadnutých kmeňov, ale zachytiť sa ho a udržať sa na mieste do príchodu záchranárov.

Uznávam, že na ferratu som nemohla zvoliť vhodnejší čas. Pokrievka na pomyselnom kotli vo mne nebezpečne nadskakovala. Hlava kričala, že už nevládze. Že každú chvíľu exploduje. Jediné čo vtedy potrebujete, je vytiahnuť kábel zo steny. To sa mi na ferrate podarilo.

Spolu s prístupom a návratom sme ju zvládli za štyri hodiny. Osobitnú pochvalu udeľujem prístupovému chodníku. S malebnými drevenými lávkami, hrdzavými banskými vozíkmi i koľajami pred zasypanou štôlňou. S divokým kaňonom, kde popadané stromy nútia kloniť hlavu. Ferrata končí pod Bazovou, odkiaľ chodník pokračuje ku chatám na Martinských holiach. Po pohodlnej asfaltke späť na konečnú zastávku martinskej MHD Stráne je to konečne nuda.

Ferrata pod Martinkami

nie je vhodná pre každého. Vedie k nej pohodový prístupový chodník, ale samotná istená cesta je náročná a jednosmerná. Našťastie, pred nástupom sa možno otočiť a vrátiť späť lesom. Nie je to žiadna hanba. Aj po ňu je to príjemná vychádzka.

Je ako nabíjačka batérií. Najskôr z vás vybije všetky zbytočné pocity ako hnev, frustráciu, napätie či úzkosť. Na ferrate musíte bojovať a myslieť len na to, kam položiť nohu, aby ste sa pri najbližšom kroku nezdrúzgali zo skaly. Kam založiť ruku, aby ste sa potiahli o kúsok vpred. Na nič iné priestor nie je. Takže keď dôjdete až na koniec, cítite len nekonečnú radosť a šťastie, že ste to zvládli.

Ferratový výstroj

určite odporúčam. Minimálne prilbu, istiace lano a rukavice. A PEVNÚ OBUV. Pozor na sezónne uzávery. Chodník býva uzavretý od polovice apríla do konca mája, a od polovice septembra do konca októbra. Buďte ohľaduplní k prírode a obyvateľom lesa.

Výborné je, že po zdolaní ferraty môžete v niektorej z reštaurácií pod Martinskými Hoľami doplniť sily. Návrat je po pohodlnej asfaltke okolo kanóna z druhej svetovej vojny a sídla tamojšej partizánskej brigády.

Páčila sa ti táto story z hory? Zdieľaj a ukáž ju ostatným . Ďakujem.