Som ako mnohí. A predsa originál.

Môj príbeh

Som slovenská autorka prózy, zodpovedná freelancerka a vášnivá turistka.

Koncom deväťdesiatych rokov som poviedkami zaujala poroty slovenských literárnych súťaží, získala niekoľko ocenení, publikovala v súťažných zborníkoch i časopise pre mladú literatúru a umenie DOTYKY a potom som sa dobrovoľne vytratila . Publikovala som iba v rámci profesie novinárky.

Ale v druhej polovici života človek vidí veľa vecí inak než za mlada. A tak som sa k verejnej prezentácii svojej tvorby vrátila. Najskôr v blogoch o zážitkoch (nielen) z milovaných hôr. Do dnešného dňa si ich prečítalo viac ako 50-tisíc ľudí. Najčítanejší Ticho, prosím zaujal viac ako 9 tisíc čitateľov. Turistické blogy Starring Chopok a Na Plačlivom mi už bolo do plaču viedli rebríčky čítanosti niekoľko dní. Blogy Ostrá? Stále hore, až do neba, Stratení na území bukových trpaslíkov, či Reset na Martinkách prerazili aj do kmeňovej rubriky denníka – cestovanie.sme.sk. Blog Nad Tureckou hore, Krížna oči kole mal zasa (na moje pomery) rekordných 133 zdieľaní.

Po dvoch desaťročiach som zverejnila emotívny knižný príbeh Smäd o prechľastanom šťastí, neznesiteľnom smäde a jednom lúzrovi, čo verí, že ho môže uhasiť. Knihu môžete kúpiť na mojej stránke alebo v internetovom kníhkupectve martinus.sk.

Celkom z iného súdka je zábavná útla knižka zo života Ja a môj Emo alebo nadupaná motivačná spoveď Nefajčiarom po 30 rokoch.

Najnovšia je v mojom e-shope nekonvenčná tragikomédia Šach mat rozumu. Vtipne a s nadhľadom rozpráva o jednom nevydarenom pokuse napraviť pokrivený svet.

Viem, že môj pisateľský štýl neoslovuje každého čitateľa, no práve vďaka jeho osobitosti som na súťažiach medzi ostatnými autormi vynikla. Preto si nesmierne vážim všetkých, čo „fičia na rovnakej vlne ako ja :)“ a moju tvorbu, či už blog, poviedku alebo knihu, ocenili.

Ďakujem tej malej komunite zdanlivo nedôležitých a bezvýznamných ľudí, medzi ktorých sa radím tiež, že dávajú mojej tvorbe význam a skrášľujú môj svet.