Pomôžem vám s písmenkami

Žiarska dolina s chatou na jej hornom konci je splneným snom každého turistu, ktorý vyhľadáva maximálny zážitok za minimálnu námahu. Chata môže byť pokojne cieľom. Alebo východiskovým bodom na okolité dvojtisícovky.

Jeho zrúcanina sa vypína na 30 metrov vysokom strmom vápencovom bradle nad obcou Lednica v malebnom údolí Bielych Karpát. Nevyzerá tak dobre ako Beckov, či Strečno. Napriek tomu je ÚCHVATNÝ. Mierne adrenalínový zážitok poskytuje nielen pre svoj havarijný stav. Výhľady z hradnej veže a brala sú naozaj iba pre odvážnych.

Noc na dedine je iná ako v meste. Prechádzať sa dá len po hlavnej ceste. Keď sa zjaví chodník, nie je to vždy výhra. Popri nízkych plotoch hrozí srdcu infarkt.

Vitajte vo virtuálnej realite socialistických detí. Štyridsaťjeden ikonických plastových panákov u mňa „žije“ neuveriteľných štyridsaťtri rokov. Dnes už síce iba v papierovej škatuli, no kedysi, v dobe bez internetu, počítačových hier a kvalitného televízora to v Igráčikove poriadne žilo 😊.

Slosar je k…t, oznamuje nápis v turistickom prístrešku v Roháčskej doline. Postávame v ňom už dobrú štvrťhodinu a zabíjame čas. Prší. Magické vrcholy západotatranských štítov sa pred nami ukryli v ťažkých sivých mrakoch.

Tento príbeh sa odohral v časoch, keď chlapské slovo ešte niečo znamenalo. Do Svitačovej doliny prichádzala jeseň a nemeckí vojaci. Kuneradský zámok mizol v plameňoch, a hlúčik na všetko odhodlaných chlapov v Svitačovskom lese.

Prejdite sa po Zvolene. Je tam pekne, odľahčene. Ale pozor! Nie je Zvolen ako Zvolen. V jednom hrady pofotíte, na druhom sa zapotíte. Mesto alebo vrch. Sú medzi nimi aj ďalšie rozdiely. Najväčší je výškový, viac ako 1100 metrov.

Po medveďom chodníku na Borišov vykročte, len ak ste dostatočne dobrodružná povaha. Pošliapete totiž územím nášho najväčšieho predátora. Na Borišov sa nejde nijakými vydláždenými tatranskými chodníkmi. Trasa vedie nefalšovanou divočinou. Dusným letným lesom. Prudké stúpania riadnou oráčinou.

Tieto tri kroky stačia k premene fajčiara na nefajčiara. Otestovala som ich na vlastnej koži, fungujú.

Čakárne u lekára sú hnusné miesta. Dýchajú hnusnou atmosférou. Ľudia v nich vedú hnusné reči. Dejú sa v nich hnusné veci. Keď sa tam raz za dva roky kvôli preventívke vyberiem, ochoriem. Ale nesťažujem sa. Lebo niektorí tam rovno zomrú.