Vtáčnik je územím bukových trpaslíkov. Táto hora je plná úžasných prekvapení. Story z hory u Vtáčniku zaujala na blog.sme viac ako 3000 ľudí. Wau!

V čase, keď iné hory zažívajú taký nápor turistov, že je ťažké medzi hlavami nájsť skaly, jedna zíva prázdnotou. Hore to neprekáža. Turistom v nej už tobôž nie.

Tuším, prečo Vtáčnik (1.346 m n. m.) v rovnomennom pohorí Slovenského stredohoria turisti prehliadajú. Je príliš nenápadný. Nepichá štítmi do oblakov. Nijaké Tatry, terchovské Kriváne. Prosto nuda. Netrhá rekordy v počte turistických návštev. Ale občas aj tam niekto zablúdi. Niekedy doslova. Ako dvaja mladíci pár rokov dozadu. Našli ich až po polnoci. Stáva sa. Najmä, ak si radi skracujete cesty ako ja. Potom sa z polhodinového záverečného úseku stane dvojhodinový. A dôvod na oslavu.

Vďaka tým dvom nešťastníkom, ma Vtáčnik zaujal. Stratení na Vtáčniku – území bukových trpaslíkov zisťujeme, že keď chceme zastať na vrchole, poriadne si zamakáme. Z obce Kľak prekonáme viac ako 730 metrové prevýšenie. Na vrchole nás môže zaskočiť rovnako extrémna klíma, ako vo vysokých horách. Vietor je všadeprítomný. A vie byť nemilosrdný. Dôkazom sú bukoví trpaslíci. Koruny majú naklonené jedným smerom. Prevládajúcich vetrov. Rovnako vycepované sú zakrpatené smreky. Pripomínajú zástavy vo vetre. Nečudovala by som sa, keby tam chudák Kraken zamrzol. Takže pozor na výbavu.

Vtáčnik

Stratení na území bukových trpaslíkov.

o Marta Kasmanová | Story z hory

O Krakenovi som sa dozvedela z epitafu. Vytesaný je na nenápadnej tabuľke priamo na jednom z vrcholových oltárov. Chlap nemal ani 35 rokov, keď sa nevrátil z poslednej túry v živote. Ale zomrel tam, kde to miloval. Koľkí o tom môžu len snívať?

Taký Peťo Chvorost. Kapitán červenej armády a partizán. Na Vtáčniku bojoval v 2. sv. vojne. A zahynul tam tiež. Jeho hrob až tak neprekvapuje. Vtáčnik si užil pohnuté vojnové roky naplno. Svoje by o tom vedeli rozprávať aj vypálené dediny Kľak a Ostrý Grúň.

Len pár stovák metrov nad kapitánom stojí ďalší pamätník na turistu, ktorý sa z Vtáčnika nevrátil. Vraj mal prírodu a hory rád.  Čudný pocit. Po toľkých hroboch človek začne očakávať symbolický cintorín. Ale nie sme v Tatrách.

Čierne myšlienky vás na Vtáčniku opúšťajú prv, než si ich poriadne pripustíte. Usmoklené krovinaté háje striedajú borievkové zátišia na slnečných lúkach. Jedľové lesíky s kukučkami rozľahlé šumiace bukové hory.

Stúpate vyššie a majestátne buky okolo vás sa skracujú. Tlačia sa k zemi stále viac. Keď dorazíte k smerovníku Pod Vtáčnikom vo výške 1.300m n. m., sú z nich len trpaslíci. Deformované krivé koruny pokorne klonia k rozľahlým čučoriediskám. Jedinečnú  listnatú kosodrevinu na vrchole dopĺňajú kamenné oltáre.  Výhľady z nich sú impozantné.

Z vrcholu sa oplatí vracať tak, aby ste neobišli Kláštorskú skalu. Skalné mestom s kamennými piliermi, ktoré nikdy nepodopierali nijaké chrámové klenby. Mesto čiernych andezitových veží. Nikde neuvidíte sopečný pôvod Vtáčnika zreteľnejšie ako tu.

Za kamenným mestom sa začínajú bukoví trpaslíci naťahovať. Keby mali kĺby, určite by im v nich veselo praskalo. A na Rúbanom vrchu sú z nich už opäť urastení junáci.

Buková odysea sa priblíži k záveru v Klenovej a načisto skončí pred Ostrým Grúňom. Odtiaľ ste v cieľovom Kľaku za pár minút. Celé to z Kľaku cez Vtáčnik a Kláštorskú skalu späť do Kľaku dáte za 6 hodín. Ak sa nestratíte.

Vtáčnik – trasa:

obec Kľak (okr. Žiar nad Hronom), parkovisko – Ivanov Salaš – Pod Vtáčnikom – Vtáčnik (1.346 m n. m.) – Pod Vtáčnikom – Kláštorská skala – Rúbaný vrch –  Klenová – obec Ostrý Grúň – Pod Kľakom – obec Kľak, parkovisko

Dĺžka:                         19 kilometrov

Prevýšenie:                   870 metrov

Čas:                      5 hodín 40 minút

Cesta na sopečný Vtáčnik je plná romantiky aj rešpektu. Môžu za to nekonečné šumiace lesy, borievkové háje, čučoriedkové koberce a početné pamätníky na odboj i zosnulých turistov.

Pri Partizánskej chate sa dá osviežiť vodou z prameňa. Na Kláštorskej skale zasa zahrať na schovávačku. Ale so všetkou opatrnosťou. Skaly sú zradné.

Počas túry oceníte dobrú obuv, na vrchole vetrovku (aj v lete). Nezabudnite vlastné zásoby jedla a tekutín, nijaké horské chaty či reštaurácie tu nenájdete.

Páčila sa ti story z hory o pohorí Vtáčnik? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 😉. Ďakujem.

Share This