Vtipne o živote. 

Máme v dome schody. Klasické, mlynárske. S trochu nepraktickým prístupom zo strany a s výbežkom bočnice pred prvým schodom. V tme ho občas prehliadneme, a zakopneme oň. Nocou sa vtedy nesú výkriky bolesti a nadávky drevorubača. Nezriedka aj s treskotom sťatého stromu, keď sa spolu s blízkym botníkom zrútime na studenú dlažbu. 

Minule som tým stromom bola ja. Za bieleho dňa som sa sklátila nielen s botníkom, ale  aj s poriadnou hrčou na hlave. Len málo chýbalo, aby som neľahla so skrz na skrz rozbitým ciferníkom a možno aj zlomila väz. Keď ma Karol zbieral z vymodlených španielskych dlaždíc, nechápavo krútil hlavou. Keby bola tma. Ale takto, za bieleho dňa?

Vtipne o živote alebo: som frajer

Chcela som si len skrátiť cestu, vysvetľovala som mu huhňavo s jazykom zapichnutým v diere po vylomenej štvorke vpravo hore. Popravde som sa v mierne roztopašnej nálade zatúžila trochu predviesť.

Skracujete si cesty? Nemusí to dobre dopadnúť..

Občas sa mi to stáva. Svet je vtedy gombička a ja majster sveta.Rozbehnem sa už v kuchyni, v chodbe naberiem rýchlosť a ladne vyskočím cez vyčnievajúcu bočnicu rovno na prvý schod. Wualá. Ušetrím jeden krok navyše a som frajer.

Hľadel na mňa ako by som ani  nebola z tejto planéty. Bezradne vypliešťal oči na zub v mojej dlani. Celé sa mi to v hlave znova spustilo. Replay, s dôrazom na detaily rozbehu i pádu. Miesto očakávaného plaču som vybuchla do rehotu. Lapala som po dychu, z očí mi tiekli slzy. Zovretou päsťou som v záchvate smiechu trieskala o preklínanú bočnicu. Nado mnou vŕzgali mlynárske schody a čoraz vzdialenejší Karolov hlas: len aby si si raz neskrátila život.

Páčila sa ti táto story zo života? Zdieľaj a ukáž ju ďalším. Ďakujem.

Share This
0
    0
    Váš košík
    Váš košík je prázdnyNávrat do obchodu