Nemáte kondičku? Vyberte sa k vodopádom.

Jelení vodopád (880 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: Čutkovská dolina pri Ružomberku

Čas dosiahnutia: 1:40 minút

Čutkovská dolina za Ružomberkom ponúka dva milé vodopády. Oba sa dajú pozrieť v jednej zhruba štvorhodinovej ľahkej túre. Pripravte sa na 11,5 kilometra s prevýšením 575 metrov. Opäť je vhodné vybrať sa k nim radšej po daždi alebo topení snehu, kedy sú pôsobivejšie ako v období dlhšieho sucha. V máji 2023 neboli odbočky a trasy k vodopádom vôbec vyznačené, blúdili sme a nielen my, chodníky sme trafili len vďaka navigácii v hodinkách.

Z parkoviska vedie po asfaltovej ceste modrá značka okolo Čutkovskej vodnej nádrže. Prvý je na trase 24 m vysoký Jelení vodopád. Odbočuje sa k nemu doľava na nevýrazný chodník, ktorý sa dá ľahko prehliadnuť. V čase našej návštevy nebola odbočka vôbec označená. Nasleduje najskôr mierny, potom prudší výstup horou s opäť dosť nenápadnou odbočkou vpravo k strmému kopcu. Na jeho konci vo výške 880 m n. m. je vodopád. Pôsobí síce výškou i šírkou impozantne, ale vody v ňom padá máličko.

Brankovský vodopád (800 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: stredne náročná

Východzí bod: obec Podsuchá pri Ružomberku

Čas dosiahnutia: 45 minút

Brankovský vodopád je s výškou 55 metrov najvyšším v Nízkych Tatrách. Keď po ním po tridsiatich minútach šliapania asfaltkou a lesnou cestou dorazíte, ohromí vás. Ak je dostatok zrážok, padá z Kuruckej skaly toľko vody, že za pár sekúnd pri ňom ste premočení. Aj zablatení. Dážď rozbahní prístupovú cestu, najmä jej záverečný úsek, kedy vedie korytom potoka.

Na Rázcestí pri Kuruckej skale je upozornenie o výstupe na vlastné riziko. Neviem, či kvôli padajúcim skalám pri vodopáde, alebo šmykľavému svahu pod ním, kde k výstupu pomáhajú reťaze.

Prekonať dvesto výškových metrov a trochu sa v sparnom dni zapotiť a zablatiť sa rozhodne oplatí. Vlhká a chladná klíma pri vodopáde je balzam na dýchacie cesty. Padajúca voda poteší oči aj uši. Upokojí myseľ. A ak sa k vodopádu miesto chodníka prebrodíte priamo potokom, ako ja, Kneippov šliapací kúpeľ vo welness centrách môže ísť do … (však viete kam).

Vodopád Bystré (1030 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: Horský hotel Poľana (z obce Hriňová, okres Detva)

Čas dosiahnutia: 50 minút (naspäť 1 hodina 5 minút)

K horskému hotelu Poľana sa vyveziete autom alebo na bicykli. Odtiaľ zbehnete po zelenej turistickej značke a spočiatku aj asfaltovej ceste zhruba 2 kilometre dolu k vodopádu. Cestu neskôr vystrieda lúka i les a napokon prudké rebríky, ale v cieli uvidíte neskutočne krásny vodopád. Voda padá po 20 metrov vysokých čiernych andezitových blokoch. Späť k hotelu si musíte vyšliapať dvestošesťdesiatpäť metrov, čo je na dvoch kilometroch stúpanie, ktoré pocítite. Ale nič nezvládnuteľné. Za väčšiu prekážku považujem rebríky, najmä pre starších a ľudí s pohybovými problémami.

Ak je aj to pre vás príliš, vyberte sa k vodopádu o niečo dlhšou, ale menej strmou trasou z Bystrého – Vrátok. K vodopádu prídete z opačnej strany, z hriňovských lazov. Viac ako trojkilomterovú trasu zvládnete za hodinu aj dvadsať minút, prekonáte 300 metrové prevýšenie (veľmi pozvoľné) a k vodopádu vystúpite po drevených, za mokra aj šmykľavých schodoch so zábradlím. Lepšie ako rebríky.

Kmeťov vodopád (1210 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: parkovisko Tri studničky (Vysoké Tatry)

Čas dosiahnutia: 1 hodina 45 minút

Kmeťov vodopád v Kôprovej doline je s výškou 80 až 90 m najvyšším na Slovensku. Keď pred ním zastanete, ani ho celý nevidíte. Musíte vyšliapať na vyhliadku (dosť zarastenú vegetáciou) zhruba v strede vodopádu, aby ste ho videli v plnej kráse. K vodopádu vedie takmer 6 kilometrový chodník tatranským lesom, zhruba polovica cesty je po asfaltke dolinou.  Chodník striedavo stúpa i klesá, celkovo tak zdoláte takmer 400 metrové prevýšenie. Ideálna vychádzka pre tých, čo milujú mnohotvárnu a jedinečnú tatranskú prírodu.

Šarafiový vodopád (1480 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: ústie Žiarskej doliny (Západné Tatry)

Čas dosiahnutia: 1 hodina 50 minút

K Šarafiovému vodopádu vedie široká 5 kilometrová asfaltka Žiarskou dolinou. Za Žiarskou chatou sa zmení na lesný chodník s miernym stúpaním. Stúpate ale celou dolinou a len kým sa doteperíte na chatu prekonáte viac ako 400 výškových metrov. Za chatou to šmyknete po zelenej značke okolo symbolického cintorína hore k vodopádu. Voda sa v ňom hladko kĺže po zhruba 20 metrovej skalnej kaskáde. V horúcom dni sa v ňom turisti radi osviežujú a nezriedka sa pri ňom vyvalia na karimatky a užívajú pokoj a krásny výhľad na monumentálny masív Čiernych stien naproti.

Ráztocký vodopád (približne 820 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: parkovisko v ústí Kvačianskej doliny

Čas dosiahnutia: 1 hodina 10 minút

Ráztocký vodopád je vysoký len zhruba 8 metrov a pri suchom počasí ľahko stratí vodu. Z tohto dôvodu som ho pri prvej návšteve vôbec nenašla. Druhýkrát som mala šťastie a ukázal sa v plnej kráse. K vodopádu dôjdete po prekonaní zhruba trojkilometrovej Kvačianskej doliny po pohodlnej širokej lesnej ceste. Viac ako dvestometrové prevýšenie na trase takmer nepostrehnete. Hlboké kaňony, krasové bralá a staré mlyny v Oblazoch si ukradnú celú vašu pozornosť.

Vodopád Červené piesky (915 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: parkovisko na konci obce Prosiek (okres Liptovský Mikuláš)

Čas dosiahnutia: 1 hodina 30 minút

Napriek tomu, že štvorkilometrový chodník k vodopádu nie je náročný ani kondične ani technicky, predsa len nie je taký pohodlný ako tie predchádzajúce. Je úzky, skalnatý, často mokrý a klzký. Vedie totiž neraz priamo korytom Prosiečanky. V závere trasy je dokonca reťaz na ľahšie zdolanie strmej skaly. Takže myslite na dobrú obuv a pevné nohy. Prostredie je ale ohromujúce. Divoký les, úzka a vysoká tiesňava, zurčiaci potok, salamandry a pozvoľné tristo metrové stúpanie. Na konci zastanete v 15 metrov vysokom skalnatom kotli. Zhora sa do neho rútia hektolitre vody a je to paráda.

Vodopády v Jánošíkových dierach (640 – 900 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: stredne náročná

Východzí bod: parkovisko Biely Potok v Terchovej (okres Žilina)

Čas dosiahnutia: 35-50 minút

K prvým vodopádom dorazíte už po polhodinke šliapania čarokrásnou terchovskou tiesňavou. Postupne ako pôjdete z Dolných do Horných Dier prejdete vraj až okolo trinástich vodopádov. Nerátala som ich, ale môže to tak byť. Najmohutnejšie sú v dolnej časti, najdlhšie v hornej. Najvyšší terchovský vodopád má 4 metre. Ďalšie štyri vodopády sú v Nových Dierach. K terchovským vodopádom potrebujete pevnú obuv a nohy i ruky. Po celej trase je množstvo rebríkov, reťaze a klzký skalnatý terén. Módne vychádzkové tenisky nie sú najvhodnejšia výbava…

Vodopády studeného potoka (1160 až 1330 m.n.m.)

Obtiažnosť trasy: ľahká

Východzí bod: Hrebienok (Vysoké Tatry)

Čas dosiahnutia: 35 až 60 minút

Sú tri a všetky ich zvládnete za jediný deň. Najľahší prístup je z Hrebienka nad Starým Smokovcom. Ak sa vyveziete lanovkou ušetríte hodinu času a námahu na prekonanie 300 metrového výstupu naň. Z Hrebienka je to už malina. Prudkými, ale typickými tatransky pohodlnými serpentínami zostúpite k prvému – kaskádovitému Dlhému vodopádu. Svojmu menu nezostáva nič dlžný. A aký je dlhý, taký je mohutný a silný. Preto pozor na pošmyknutie. Po ňom môžete pokračovať k Veľkému vodopádu. Obdivovať ho môžete zhruba po 30 minútach kráčania zhora z turistického chodníka alebo zo širokej lávky priamo nad potokom. Po červenej značke smerom na Zamkovského chatu naďabíte na Obrovský vodopád. Do biela spenená voda padá skalnou roklinou do impozantnej hĺbky 20 metrov.

Velický vodopád (1750 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: stredne náročná

Východzí bod: Nový Smokovec (Vysoké Tatry)

Čas dosiahnutia: 2 hodiny 30 minút

K Velickému vodopádu pod Gerlachovským štítom si poriadne šliapnete. Ak nie ste ubytovaní v neďalekom Sliezskom dome. V takom prípade ste pri vodopáde za 15 minút, a bez nejakej námahy. Ak ale to šťastie nemáte, čaká vás dva a pol hodiny výšľapu, pri ktorom sa poriadne spotíte. K Velickému plesu nad ktorým tróni vodopád vedie veľa ciest. Ja som si vybrala 5 a pol kilometrovú trasu z Nového Smokovca.  Prekonáva 700 výškových metrov, takže nejaká tá kondička sa vám rozhodne zíde. Lepšie to nie je ani inými trasami. S výnimkou tej zo Starého Smokovca, ak sa na Hrebienok vyveziete lanovkou. K vodopádu platí zimná uzávera chodníka, ale v zime je aj tak zamrznutý, takže ho neuvidíte.

Kamenný vodopád (približne 450 m n.m.)

Obtiažnosť trasy: veľmi ľahká

Východzí bod: Šimonova veža za Šiatorskou Bukovinkou pod hradom Šomoška (okres Lučenec)

Čas dosiahnutia: 35 minút

Posledný z vodopádov, ktorý by ste určite mali vidieť na vlastné oči, je kamenný. Je európskym unikátom spred  štyroch miliónov rokov a namiesto vody sa ním rútila iba žeravá bazaltová láva. V kráteri sopky pod povrchom stuhla na päť a šesť hranné bazaltové stĺpy. Odhalili ich robotníci pri ťažbe suroviny na výstavbu hradu Šomoška koncom 13. storočia. Pod deväťmetrovým vodopádom síce šumia len okolité buky, ale uchvátený z neho budete aj tak. Prístup je veľmi pohodlný, širokou lesnou cestou.