Zaujímavosť: Čo tají Hlinkovo námestie?
Napísala Marta
Katakomby pod Mariánskym námestím v Žiline sú odhalené. Ďalšie možno archeológovia odhalia pri prieskume Hlinkovho námestia, ktorý mesto zvažuje. Zatiaľ existujú dohady len o uväznenom Všiváku, ktorý vraj pod námestím preteká.
Žilinčanom nie neznámy potôčik s trochu hanlivým názvom Všivák. Nebol však vždy pred očami verejnosti skrytý. V časoch, keď Žilina zaznamenávala svoj prvý rozkvet, bol všetkým na očiach. Stredovekí Žilinčania ho pravdepodobne aj hojne využívali. Ak aj nie oni, tak určite starí Slovania, ktorí tu žili pred nami. Územie Žiliny bolo podľa Petra Štanského zo Štátneho archívu v Bytči osídlené už na rozhraní 5. – 6. storočia. Dokazujú to najstaršie archeologické nálezy. O Žiline ako metropole, by však v tých časoch bolo predčasné hovoriť. Na tajéto označenie si mesto muselo počkať až do roku 1208, kedy sa prvýkrát spomína v písomných dokladoch. Bola to listina, v ktorej nitriansky župan Tomáš určoval hranice
viacerých majetkov Nitrianskeho biskupstva župy v Trenčianskej stolici, medzi nimi i Hričova.
V čase, kedy sa Žilina prvýkrát spomína v oficiálnych dokumentoch, bolo mesto čulým obchodným a remeselným centrom. „Jeho rozvoju priala významná poloha obchodnej križovatky, obklopenej tromi životodárnymi riekami, Žilinkou – dnešnou Rajčiankou, Kysucou a Váhom. Dôkazom dôležitosti mesta je fakt, že bolo obklopené až piatimi hradmi,“ dodal Štanský.
Mesto bude významnú históriu pripomínať svojim obyvateľom po celý rok množstvom podujatí.
Možno práve významná minulosť vzbudila v primátorovi Ivanovi Harmanovi nápad, dostať zabudnutý Všivák opäť na povrch Hlinkovho námestia. Mal by sa stať zároveň súčasťou primátorovho zámeru využiť námestie nielen na povrchu, ale aj v podzemí. Archeológovia si už oprašujú nástroje v očakávaní, aké tajomstvá pod centrom pešej zóny objavia.
Historická listina o prvej písomnej zmienke o terra de Selinan – zemi Žilina je historický pergamen. Uložený je v maďarskom krajinskom múzeu.
Ďalšie ukážky práce
