Vyberte stranu

Som ako mnohí.

Jedna z milióna,

a predsa originál.

Píšem príbehy. Blogy, poviedky, knihy.

Najčítanejšie

Ticho prosím. Marta Kasmanová

Ticho, prosím.

Technológiu saunovania zvládli všetci, ale genius  loci chýba... Para, aromatické oleje, ezoterická hudba – to všetko je fajn...chýba zväčša len jediné. Ticho.

Trápenie

"...vieš, aká je to bolesť, keď potrebuješ vedieť, že nie si na svete sám, že ťa má niekto rád? Ale v tej chvíli nie je na celom svete nik, kto by ťa mal rád. To si ani nevieš predstaviť, aká je to bolesť, kamarát..."

Starring Chopok.

Starring: Chopok (2.024 m n.m.).

Ľudia ho milujú. Aj keď má svoje vrtochy. Je to prosto hviezda. Každý s ním chce fotku. Zarába milióny... A čo na to ostatné vrchy? Možno sú aj vďačné, že majú pokoj....

Ocenené porotami literárnych súťaží

Dovoľte aby som sa predstavil

Dovoľte, aby som sa predstavil

Všetko spískal ten hlupák Blat. V jedno neskoré sychravé popoludnie priniesla robustná pani v čiernom klobúku, ktorý jej zakrýval polovicu tváre, nahryznutú bielu žemľu a rozlomenú ju hodila majstrovi Bakerovi na zamúčený pult.  Nechápavo sa pozrel najprv na žemľu, potom na pani v mondénnom klobúku a v očiach sa mu zračili veľké otázniky.

Hajzlíci

Ľudia bývajú nie vždy príjemní. Nezriedka až nepríjemní. Závistliví a zlomyseľní. Proste hajzlíci. Niektorí sa takí už narodia. Tí za to nemôžu. Je to v nich zakorenené. Hlboko a navždy. Narodili sa s touto črtou a už sa jej prosto nezbavia. Tak ako sa nemožno zbaviť hluchoty či slepoty. Oveľa horšie sú na tom tí druhí. Tí, ktorí sa celý život cieľavedome snažia hajzlíkmi stať.  Až sa nimi napokon stanú.

Pesimistická

Spojila som svoj život s diablom. Nie s takým s ružovými rožkami, kopytami a chvostom s chumáčom uhľových štetín na konci. A predsa s diablom. Uzavreli sme zmluvu. Riadne, krvou sme ju podpísali. Zaviazali sme sa, že budeme pri sebe stáť v dobrom i zlom naveky, pokým nás smrť nerozdelí. Na hlavu som si nasadila belostný venček nevinnosti a v dlani zovrela tucet krvavých ruží.

Mŕtve slová

Dofrasa! Pomyslela som si, keď som prvýkrát porodila mŕtve slová. Vydesilo ma to. A naštvalo. Nenosila som ich v sebe tak dlho, aby som ich porodila mŕtve. Celý čas som sa starostlivo pripravovala na deň, kedy ich zo seba vypudím. Utešené. Láskavé. Hladkajúce. A keď ten slávnostný okamih nastal, zistila som, že sú mŕtve. Muselo sa to stať tesne pred oným veľkým okamihom.

Poviedka Anjel smrti

Anjel smrti

Nad Kemerovskou skládkou sa vznášal anjel smrti. Muži v policajných uniformách sa prehrabávali v hore odpadkov a modlili sa, aby nenašli ďalší ohavný balík. Ten prvý spočíval v kufri policajného auta a šíril okolo seba sladkastý zápach. Pri aute sa zhrčil zástup čudne doobliekaných ľudí. Živo diskutovali na aktuálnu tému. Iba jeden muž stál bokom. Prázdny pohľad upieral na oblohu.

poviedka-halo-smutok

Haló, smútok ...?

Pozeral sa do zreničiek plných smútku. Odrážali sa v skle výkladu s prvotriedne odetými figurínami. Boli to zreničky ženy. Pripomínali mu oči medvedice. Opýtal sa jej, prečo tak hľadí do toho výkladu. Páčia sa mi tie figuríny, odpovedala. Ako radostne sa usmievajú. Namietol, že figuríny sa nemôžu tešiť. Radostní sú ľudia, ktorí im vytvarovali tie úsmevy. Závidím im, poznamenala a odišla.

Kniha SMÄD je o neuhasiteľnom smäde.
Kniha Nefajčiarom po 30 rokoch
Ukážka z knihy Ja a môj Emo.
Share This