Vyberte stranu

…prestaň kmitať a  poď čítať…..Prestaň kmitať a poď čítať.

…moje knihy, poviedky a blogy nielen o horách.

Autorka

Marta Kasmanová

 Narodila sa v roku 1973. Pochádza z Rajca. Koncom deväťdesiatych rokov zaujala poviedkami poroty slovenských literárnych súťaží a získala niekoľko ocenení. Písaniu sa však ďalej venovala len profesijne,  ako redaktorka v médiách. Na platforme jedného z nich úspešne bloguje o svojich horských (aj iných) zážitkoch. Jej najčítanejší blog zaujal viac ako 9 tisíc čitateľov. Po rokoch sa k tvorbe vracia. V knižnom debute Smäd berie čitateľa  na extrémnu výpravu do hlbín ľudského (s)vedomia. V troskách ľudského života  pôjde o veľa. Pôjde o všetko. 

Popritom pripravuje dva krátke autentické príbehy zo života: Ja a môj Emo a Nefajčiarom po 30 rokoch.

Knihy

Ocenené poviedky

Dovoľte, aby som sa predstavil

Všetko spískal ten hlupák Blat. V jedno neskoré sychravé popoludnie priniesla robustná pani v čiernom klobúku, ktorý jej zakrýval polovicu tváre, nahryznutú bielu žemľu a rozlomenú ju hodila majstrovi Bakerovi na zamúčený pult.  Nechápavo sa pozrel najprv na žemľu, potom na pani v mondénnom klobúku a v očiach sa mu zračili veľké otázniky.

Hajzlíci

Ľudia bývajú nie vždy príjemní. Nezriedka až nepríjemní. Závistliví a zlomyseľní. Proste hajzlíci. Niektorí sa takí už narodia. Tí za to nemôžu. Je to v nich zakorenené. Hlboko a navždy. Narodili sa s touto črtou a už sa jej prosto nezbavia. Tak ako sa nemožno zbaviť hluchoty či slepoty. Oveľa horšie sú na tom tí druhí. Tí, ktorí sa celý život cieľavedome snažia hajzlíkmi stať.  Až sa nimi napokon stanú.

Trápenie

Prebudil sa na vlhko a zimu, ktorá sa mu drala pod šaty. Posadil sa a hlava sa mu zakrútila, žalúdok sa roztriasol. Zmätene sa obzeral okolo seba. Na riedkych chumáčoch trávy vôkol ohniska, ktoré plápolalo akiste len vďaka vetru, čo sa z času na čas prehnal rozsadlinou a rozdúchal dohasínajúcu pahrebu, ležali v rôznej vzdialenosti telá v prepotených, páchnucich  tričkách a špinavých džínsach. 

Pesimistická

Spojila som svoj život s diablom. Nie s takým s ružovými rožkami, kopytami a chvostom s chumáčom uhľových štetín na konci. A predsa s diablom. Uzavreli sme zmluvu. Riadne, krvou sme ju podpísali. Zaviazali sme sa, že budeme pri sebe stáť v dobrom i zlom naveky, pokým nás smrť nerozdelí. Na hlavu som si nasadila belostný venček nevinnosti a v dlani zovrela tucet krvavých ruží.

Anjel smrti

Nad Kemerovskou skládkou sa vznášal anjel smrti. Muži v policajných uniformách sa prehrabávali v hore odpadkov a modlili sa, aby nenašli ďalší ohavný balík. Ten prvý spočíval v kufri policajného auta a šíril okolo seba sladkastý zápach. Pri aute sa zhrčil zástup čudne doobliekaných ľudí. Živo diskutovali na aktuálnu tému. Iba jeden muž stál bokom. Prázdny pohľad upieral na oblohu.

Haló, smútok …?

Pozeral sa do zreničiek plných smútku. Odrážali sa v skle výkladu s prvotriedne odetými figurínami. Boli to zreničky ženy. Pripomínali mu oči medvedice. Opýtal sa jej, prečo tak hľadí do toho výkladu. Páčia sa mi tie figuríny, odpovedala. Ako radostne sa usmievajú. Namietol, že figuríny sa nemôžu tešiť. Radostní sú ľudia, ktorí im vytvarovali tie úsmevy. Závidím im, poznamenala a odišla.

Mŕtve slová

Dofrasa! Pomyslela som si, keď som prvýkrát porodila mŕtve slová. Vydesilo ma to. A naštvalo. Nenosila som ich v sebe tak dlho, aby som ich porodila mŕtve. Celý čas som sa starostlivo pripravovala na deň, kedy ich zo seba vypudím. Utešené. Láskavé. Hladkajúce. A keď ten slávnostný okamih nastal, zistila som, že sú mŕtve. Muselo sa to stať tesne pred oným veľkým okamihom. 

Sleduj ma na Facebooku

Marta Kasmanová – autor

alebo na Instagrame

@martulakasmanova 

Pošli mi správu

martakasmanova@martakasmanova.sk