Ostrý Roháč z Jamníckej doliny: slovenský Matterhorn vzbudzuje rešpekt

Ostrý Roháč nikdy nebol v mojich plánoch. Bála som sa ho ako čert 😈 kríža ✝︎. Zafixovala som si ho ako najťažší vrchol na Slovensku 😌 a kto ho dá, je úplne iná liga ako ja. A hoci som za posledné 2 roky podala v horách neskutočné výkony, na Ostrý Roháč som ani nepomyslela. Ale niekoľko dní pred túrou som cítila zvláštny nepokoj a obrovskú túžbu dokončiť hrebeň Roháčov. Neuveriteľne trúfalé, ale nejako som tušila, že vôbec nie nereálne.

Zvažovala som dve trasy: 9-hodinový 🤪 okruh z Račkovej doliny a 7,5-hodinový 😵‍💫 z Roháčskej doliny. Ťažká dilema 🤔. Zvíťazila túžba prejsť aj poslednú z veľkých západotatranských dolín, kam moja noha ešte nevkročila – odľahlú Jamnícku dolinu.

Túru som trikrát preložila kvôli strachu alebo premenlivému počasiu. Nakoniec som to riskla aj napriek neistej predpovedi, lebo som sa už nevedela dočkať. Takže klasika: budík o 3.30 h, kontrola počasia, kúpa jednodňovej diaľničnej známky a ešte za tmy vyrážam na Fiestičke do Tatier. Keď opúšťam spiaci Vŕšok a Karol za mnou zatvára bránu, v bruchu mi poletuje kŕdeľ roztopašných motýľov 🦋 🦋 🦋 a je to veľmi príjemné 🙂.

Moju 20-ročnú poloslepú Kačku 🚗 som nikdy nešoférovala potme. Zistila som, že pokiaľ nejdú autá za nami a oproti nám, vidíme 👀 celkom dobre. Ale inak beda… Na čerpačku do Ivachnovej prichádzam vyčerpaná a so stuhnutým krkom. Tankujem a na záchode ma rozlaďuje zájazd pubertiačok. Obsadili všetky záchody aj umývadlá a zdržujú. Ach jaj. 😮‍💨

V Račkovej doline parkujem pred trištvrte na sedem. Parkovisko skoro plné, všetci už vyrážajú na túry, tak rýchlo platím SMS parkovné a vykračujem s rožkom 🥖v ruke. Raňajkujem za chodu ako v Račkovej doline vždy😁. Trochu preto zaostávam a ostatní miznú z dohľadu. Pomedzi hlty divoko štrngám rolničkou 🔔, pískam a spievam, aby som vyplašila 🐻 🐻 na rannej paši. Po hodine taká rozcenganá dobieham skupinu českých turistov a fakt sa im teším. Smerujú tiež na Ostrý Roháč a dokonca rovnakou trasou, ale nejako im to neverím, lebo hoci v značkových handrách, ledva nohy prekladajú, veľmi skoro zaostávajú a tak pokračujem zasa sama 😞.

V Útulni pod Pustým prvýkrát vidím niekoho sa zobúdzať. Na Rázcestí pod Hrubým vrchom sa ma 70-ročný pán pýta na cestu na Jakubinu a Otrhance. Čože?! Zdôveruje sa, že turistike nikdy neholdoval, ale teraz kvôli chorému srdcu objavuje jej čaro a chystá sa pochodiť všetko, čo zvládne. Hory brázdi už tretí deň. Včera sa túlal po Štrbskom Plese, lebo pršalo, ale deň predtým vyšiel s umelou srdcovou chlopňou a bypassom až na Bystrú. Padá mi sánka 😮. Na zmenu nikdy nie je neskoro. Chcela by som v jeho veku podávať také výkony.

Jamnícka dolina s plesami je ÚCHVATNÁ! 🤩 No v Jamníckom sedle po 3 hodinách od raňajok znova dopĺňam sily 🥧, lebo som unavená a iba v tretine túry. To najhoršie ma ešte len čaká 🫩. Napokon to vôbec nie je najhoršie. Finálny výstup na vrchol Ostrého Roháča je pomerne rýchly a kondične nenáročný. Aj technicky je ľahší ako Tri kopy alebo Baníkov, ale sú tam zo tri exponované miesta, kde mám ozajstný strach z pádu, lebo s krátkymi nohami mi nijako nevychádza „krok“. Nízky vzrast mi komplikuje aj výšvih k záverečnej reťazi. Našťastie, dobrí ľudia a džentlmeni ešte nevymreli a mladý Poliak mi dáva „rabaka“. Bez jeho pomoci by som sa tam nadrapovala dodnes. Na vrchole zastavujem trochu prekvapená: čo je na Ostrom Roháči také strašné?! 🤔

Hľadím na vrcholky Roháčov a v hlave mi zasa ožíva himalájsky sen. Ulietať som na ňom začala koncom roka 2019 po x-tom životnom sklamaní. Na Netflixe som dychtivo sledovala dokumenty zo všetkých veľhôr sveta. O bežných i extrémnych počinoch horských nadšencov, turistov aj športovcov, ale aj o horách samotných, o živote miestnych a ich kultúre. Do strechy sveta, Himalájí, som sa zamilovala 🫶. Našla som cestovnú agentúru, ktorá organizuje treky okolo Anapurny. Spojila som sa s nimi a nadobudla dojem, že trojtýždňovú šliapačku s 15 zhruba 10 kilometrovými túrami s prevýšením ďaleko pod 1 000 metrov zvládnem. Našetrila som si peniaze a pre výnimočný životný zážitok som dokonca nadchla aj Karola. Reálne sme uvažovali nad výbavou i známymi, ktorí by tam s nami išli, aby sme v skupine niekoho poznali. Lenže potom prišla pandémia Covidu 19, hranice na tri roky zatvorili a môj himalájsky sen vybledol 🫩.

Dnes mám kondičku ako nikdy predtým a mala by som to využiť, plánujem pri energetickej káve na vrchole hrdo dobytého Ostrého Roháča.

V euforickej nálade sa súkam po poslednej reťazi na zostupe z Ostrého Roháča. Neskúsení turisti sa tam šprajcujú, ale mne pripadá ľahká. Krátky traverz popod vrchol Plačlivého do Žiarskeho sedla a tam v pokoji a druhej tretine túry opäť dopĺňam energiu 🥪.

Vraciam sa cez prekrásne Kokavské záhrady 🌼 a zachádzam aj ku Glosovmu vodopádu, ktorý som už niekoľkokrát obišla, lebo naň nikdy nebol čas ani sily. Nie je to oficiálny vodopád, ale horský potok čo prudko padá po skalách, akých je v doline niekoľko. Na chodníku opakovane obchádzam 💩 od 🐻, ale inak idem obomi dolinami úplne sama. K autu prichádzam domordovaná po 9 a pol hodine, čo nie je vôbec zlé – keďže takmer 1,5 hodiny z toho som oddychovala. O extrémnej únave svedčí aj fakt, že pred cestou zvažujem v kempe večeru, čo nikdy nerobím – ale ako na potvoru, po sezóne nevaria, tak mi musí zasa stačiť len 🍺. Z Ivachnovej sa vlečiem až do Ružomberka na jednotke, čo je v stave „na totálku“ na porazenie 😠. Domov prichádzam pár minút po 19:00 h úplne zničená, ale prešťastná 🤩.

Heroický Roháčsky hrebeň som dokončila rýchlo a nečakane. Jeden sen už je skutočnosťou a cennou skúsenosťou, a za to zo srdca ĎAKUJEM 🫠. Všetko v živote má svoj čas. Človek musí na mnoho vecí „dozrieť“, a to najmä mentálne, a môže to trvať kus života 🙂. Ale keď to potom jedného dňa príde, čím dlhšie čakal, tým viac si to užíva a cení. Niektoré sny sa nesplnia nikdy, lebo… to je život. Moje tri mačky 🐈 🐈 🐈 a depresívna porucha ma naučili, že sa musím tešiť aj zo zdanlivých maličkostí. Preto som nesmierne vďačná za každý pozitívny a nielen turistický zážitok. Pre niekoho možno banálny, ale každý z nás má iný príbeh a tie isté zážitky majú rôznu hodnotu. Nespochybňujem a nebagatelizujem vlastné úspechy a pocity len preto, že ich tak vníma moje okolie. Nezabúdam na svoje osobné víťazstvá ✌️, len ja viem, akú majú cenu a prečo 🤗.