Začalo to, keď na dne fľaše po lahodnom mezcale zostal bezmocne sa skrúcajúci červ. Gusano Rojo. Zdroj podivuhodných zážitkov. Bol som na rade. Sivý vlas sa – usmieval? Nie, uškŕňal sa. Nedával mi veľké šance. Chopil som sa fľašky. Potom udalosti nabrali spád…
Na svojho brata musí dávať pozor. Viesť ho životom. Pretože ľudia ako on pomoc potrebujú. Zmietajú sa životom ako utrhnuté člny na mori. Vlny nálad si s nimi robia, čo chcú. Nemajú jasný názor na žitie. Nijaké argumenty ani pre, ani proti. Nemožno ich nechať napospas osudu.
Čakárne u lekára sú hnusné miesta. Dýchajú hnusnou atmosférou. Ľudia v nich vedú hnusné reči. Dejú sa v nich hnusné veci. Keď sa tam raz za dva roky kvôli preventívke vyberiem, ochoriem. Ale nesťažujem sa. Lebo niektorí tam rovno zomrú.
Viete, čo práve robia vaše deti? Niektoré hry nie sú také nevinné, ako sa zdajú. Dnešná poviedka je o tom, že aj pri zdanlivo neškodnej zábave môže ísť vašim ratolestiam o život.
Poviedka o hľadaní raja. V dobe internetu, turistických navigácií a mobilných dát to vyzerá ako ľahký cieľ. Ale zdanie niekedy klame.
Byť šťastný je niekedy ťažké. Najmä, ak sú všetci proti vám. A vy skončíte za desať metrov vysokým ostnatým drôtom.
Zúrivosť Vilmou kmásala ako víchrica prázdnou plechovkou na ceste. Tí hnusní pankharti! Kliala. Zubami nechtami sa držia v obrovskom zadku štátneho aparátu, pretože keby sa pustili čo len na okamih, spadli by do masy nezamestnaných dvojnohých núl.
Lovec múch je poviedka, z ktorej mrazí. Ak Karolína niečo nenávidí, tak pavúky. Raz sa nad jedným zľutuje. Ale dobrý skutok sa vždy nevypláca.