Hovorí sa, že keď ráno vstanete ľavou nohou z postele, nebudete mať najlepší deň. Ak nejakej povedačke verím, tak je to táto. Vstávanie ľavou nohou totiž dôverne poznám. Z mojej postele sa ináč vstať nedá. A dnes som položila ľavú nohu na zem hneď dvakrát. Viete si predstaviť, ako vyzeral môj deň?
Poviedka o hľadaní raja. V dobe internetu, turistických navigácií a mobilných dát to vyzerá ako ľahký cieľ. Ale zdanie niekedy klame.
Máme v dome schody. Klasické, mlynárske. S trochu nepraktickým prístupom zo strany a s výbežkom bočnice pred prvým schodom. V tme ho občas prehliadneme, a zakopneme oň. Nocou sa vtedy nesú výkriky bolesti a nadávky drevorubača. Nezriedka aj s treskom sťatého stromu, keď sa spolu s blízkym botníkom zrútime na studenú dlažbu.
Byť šťastný je niekedy ťažké. Najmä, ak sú všetci proti vám. A vy skončíte za desať metrov vysokým ostnatým drôtom.
Zúrivosť Vilmou kmásala ako víchrica prázdnou plechovkou na ceste. Tí hnusní pankharti! Kliala. Zubami nechtami sa držia v obrovskom zadku štátneho aparátu, pretože keby sa pustili čo len na okamih, spadli by do masy nezamestnaných dvojnohých núl.
Lovec múch je poviedka, z ktorej mrazí. Ak Karolína niečo nenávidí, tak pavúky. Raz sa nad jedným zľutuje. Ale dobrý skutok sa vždy nevypláca.