
Baltské more, polostrov Hel a čo robia turisti pri mori?
Baltské pobrežie a polostrov Hel ponúkajú všetko, čo turisti tak milujú. Voňavé lesy, kilometre trás, studený kúpeľ a pivo po túre, i slobodu s vetrom vo vlasoch.
Baltské pobrežie a polostrov Hel ponúkajú všetko, čo turisti tak milujú. Voňavé lesy, kilometre trás, studený kúpeľ a pivo po túre, i slobodu s vetrom vo vlasoch.
Ako sa zrodia turisti? Čo ich do hôr stále tak ťahá? Ako vyzerala turistika pred 20 rokmi? A čo všetko sa dá na turistike (a nielen tej horskej) zažiť? O tom je zábavná kniha TURISTI.
Tridsať štyri minút po poludní. Nad Jánskou dolinou sa konečne dvíha hmla. Zuby mi drkocú ako kastanety. Jesenná inverzia do doliny nevpustí jediný lúč slnka. Tuším aj mrzne!
Jeho zrúcanina sa vypína na 30 metrov vysokom strmom vápencovom bradle nad obcou Lednica v malebnom údolí Bielych Karpát. Nevyzerá tak dobre ako Beckov, či Strečno. Napriek tomu je ÚCHVATNÝ. Mierne adrenalínový zážitok poskytuje nielen pre svoj havarijný stav. Výhľady z hradnej veže a brala sú naozaj iba pre odvážnych.
Slosar je k…t, oznamuje nápis v turistickom prístrešku v Roháčskej doline. Postávame v ňom už dobrú štvrťhodinu a zabíjame čas. Prší. Magické vrcholy západotatranských štítov sa pred nami ukryli v ťažkých sivých mrakoch.
Tento príbeh sa odohral v časoch, keď chlapské slovo ešte niečo znamenalo. Do Svitačovej doliny prichádzala jeseň a nemeckí vojaci. Kuneradský zámok mizol v plameňoch, a hlúčik na všetko odhodlaných chlapov v Svitačovskom lese.
Prejdite sa po Zvolene. Je tam pekne, uvoľnene. Ale pozor! Nie je Zvolen ako Zvolen. V jednom hrady pofotíte, na druhom sa zapotíte. Mesto alebo vrch. Sú medzi nimi aj ďalšie rozdiely. Najväčší je výškový.
V 21.storočí v rozpadnutých stajniach na Lietavskom hrade na svojich pánov pokorne čakajú už len železné kone. Ich majitelia sa v hradnej krčme opíjajú nealkoholickým pivom z hliníkových plechoviek. Všetko, čo tam za niečo stálo, zobral čas a zlodeji. Ale Lietava to ešte nevzdáva.
V partizánskom bunkri na Jankovom vŕšku v Strážovských vrchoch v jeden mrazivý februárový deň prehrali jeho obyvatelia hru o život. V špinavých mundúroch. Krvaví, hladní, zúfalí. Aj v 21. storočí sa môžete vžiť do kože slovenských partizánov. Zavrieť sa v bunkri a preniesť o sedemdesiatpäť rokov späť. Do tmy plnej strachu, potláčanej bolesti a ušných bubienkov napätých až na prasknutie.
Sľubovali kedysi korytnické kúpele svojim návštevníkom. V doline pod Prašivou to stále platí. Voda je znamenitá. Kúpeľný areál tiež – hoci už len pre urban explorerov. V bývalej pýche rakúsko-uhorskej monarchie by dnes filmári pokojne mohli točiť dokument „Život po ľuďoch“.