Šíp s osadou Podšíp a Močiarom je turistická lahôdka. Trasa servíruje jeden výnimočný zážitok za druhým. Kombinuje romantické výhľady s adrenalínovými skalnými zákutiami, voňavými lúkami i bublajúcimi travertínovými jazierkami. Úchvatné diela prírody striedajú príťažlivé ľudské výtvory. Poď si spraviť chuť.
ŠÍP 1170 m n. m.
Šíp s osadou Podšíp a Močiarom nájdeš za Stankovanmi
Šíp je dominantný vrch Šípskej Fatry na rozhraní Liptova, Oravy a Turca, teraz podcelku Veľkej Fatry, kedysi Chočských vrchov. Šípskej Fatre dal meno, takže jeho prevaha nad ostatnými vrchmi vrátane najvyššieho Vtáčnika je nespochybniteľná. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Bralnatý Šíp sa vypína v severnej nad obcou Stankovany. Pre svoju jedinečnosť je prírodnou rezerváciou. Jazykom ochranárov má zriedkavú vápencovú flóru, zachovalú vegetačnú stupňovitosť a vzácne živočíšne spoločenstvá. Jazykom turistu je to nenáročný kopec s obrím krížom nad dedinou, akých sú na Slovensku stovky. Keby som mala na každý vyliezť, jeden život by mi nestačil. Ale Šíp má niečo navyše.
Do centra Stankovian sa odbočuje v Ľubochni. Úzka cesta popri Váhu vedie na jediné mini parkovisko pri obecnom úrade. Napcháš sa medzi tri autá a je plno. S návalom turistov tu nerátajú, čo je pri tých skvostoch prekvapivé: Šíp so skalným mestom, historické drevenice v Podšípe, prírodná rezervácia Močiar s farebnými travertínmi a bublajúcim sírovým jazierkom, ktoré môžu smelo konkurovať slávnejším Gánovské slaniská či Sivej Brade. Hm.
Pozri si video
Šíp aj Močiar sú veľmi príťažlivé.
Trasa na Šíp nie je náročná a neskutočne baví
Železničná stanica s krásnou historickou budovou, informačná tabuľa o dvoch zhorených mlynoch, provizórne parkovisko pri cintoríne, na ktoré odkazujú blogeri a konečne hora. Pustá a možno aj plná medveďov
, takže rolnička sa zíde.
Široká lesná cesta mierne, no konzistentne stúpa do Žaškovského sedla – voňavej lúky s turistickým prístreškom a studničkou. Tam sa zužuje na chodník a stúpanie spríkrie. Za tabuľou Národnej prírodnej rezervácie Šíp s piktogramami, čo všetko je zakázané, les nádherne divie.
Po dvadsiatich minútach prvá príťažlivá skalka: podľa mapy Hrubý Jano so Škutovou komorou, teda hlbokým skalným previsom, ktorý by mohol slúžiť ako skvelý úkryt v daždi, ale podľa papierových vreckoviek bol degradovaný na toaletu. Stúpam na hrebeň, skaly pribúdajú. Najväčšia je Okrúhla, údajne s množstvom jaskyniek, čo však nemôžem preveriť, lebo k nim nevedie oficiálny chodník a pohyb mimo turistickej značky je zakázaný, takže baj-baj jaskyne. Najväčšia v Šípe má byť zo severnej strany vrcholu, je verejne neprístupná, 28 metrov hlboká a ľad v nej vydrží až do leta. Fíha.
Magické obrazy a pestré chute Šípa
Vrchol Šípa sa zjavuje náhle a prekvapuje romantikou. Na úzke bralo zaliate slnkom sa okrem mňa vojde už len smerovník s lavičkou a hraničný kameň chotárov. Impozantné výhľady na zelenomodré periny hôr až po horizont. Pod nohami sa hadí a jagá Váh, nad ním sa k nebesám dvíha prudká Kopa. Pri takom výhľade sa ťažko odliepa riť od hraničného kameňa. Ale vyplatí sa pokračovať kľukatým prašným chodníkom po skalnatom hrebeni. Vedie k úzkemu vchodu do podmanivého skalného mesta. Prepchať sa dnu s ruksakom na chrbte je trochu náročné a veľmi zábavné. Pomedzi biele veže, ihly i hrubé kopy chodník pokračuje členitým tenkým hrebeňom na Zadný Šíp s obrím dreveným krížom. Na fotku sa zmestí len z úplného okraja vyhliadky, čo môže poriadne roztriasť kolená. Kríž je vraj na Šípe už od čias Cyrila a Metoda. Súčasný vystriedal predošlý, zničený veternou smršťou v roku 2005. Osadili ho veľmi pokrokovo z vrtuľníka.
Zo Zadného Šípa chodník prudko padá do osady Podšíp. Lemuje ho niekoľko úžasných skalných vyhliadok. Hora taká strmá, že ubrzdiť valiace sa telo je ťažké aj s paličkami. Z lesa vystúpiš rovno medzi čarovné drevenice. V máji je starý gaštan uprostred tichej pustej osady v plnom kvete a omamne vonia. Lavička pod ním nabáda k odpočinku. Je nemožné odolať. Vyvalená nasávam pokoj a príjemnú atmosféru. Ale nepanovala tam vždy. Podľa informačnej tabuľky sa v osade na začiatku 19. storočia žilo ťažko. V polovici 50-tych rokov minulého storočia to vzdali aj jej poslední obyvatelia. Odvtedy ožíva iba chalupármi.
Močiar pod Šípom neláka len žaby
Na smerovníku Rybka na konci lesa za Podšípom o ňom síce nie je ani zmienka, ale stačí sa vybrať poľnou cestou popri železničnej trati opačným smerom, než sú Stankovany. Prírodná rezervácia Močiar sa ukrýva v hustej zeleni. Prvé z nej vykukne romantické jazierko s bazénovými schodíkmi. Kalná hladina buble. Ja by som sa do neho rozhodne neponorila, ale rodinke v mokrých plavkách kal ani zápach neprekáža. Miestnym z veľkolepých plánov o kúpalisku zostalo len toto jazierko. Za kúpeľným zákutím sa na otvorenej lúke rozťahujú grandiózne bielo-žlté terasy travertínov. Minerálne pramenne žblnkajú v utešených jazierkach i v skorodovaných rúrach vrtov, odkiaľ usilovne hľadajú cestu von.
Posledná atrakcia
Posledná atrakcia na trase je priamo v Stankovanoch, ktorým dal meno dedičný richtár alias šoltýs Stanko v 15. storočí.
Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie nájdeš za prvými domcami smerom od Močiara. Postavili ju veriaci na konci epidémie cholery začiatkom 19. storočia z vďaky a na pripomienku smutných udalostí. Po cholere prišli ničivé povodne a keď sa dedinou práve nevalil rozvodnený Váh, horela. V auguste 1887 pri najväčšom požiari v histórii obce zhorelo až 90 domov. Prekvapivo, oba mlyny z informačnej tabule zhoreli až neskôr. To všetko je, našťastie, dávna minulosť. Dnes zvon zo starej zvonice v Podšípe, ktorý v polovici minulého storočia previezli do veže kaplnky, vyzváňa už len pri sviatočných svätých omšiach.
BIM BAM BIM BAM BIM BAM ![]()
Trasa na Šíp má 13 km s prevýšením ↑↓ 1560 m, trvá 5 hodín
Stankovany, obec (440 m n. m.), Šípska a Veľká Fatra – Žaškovské sedlo – Šíp (1 170 m n. m.) – Zadný Šíp – osada Podšíp – Rybka (439 m n. m.) – prírodná rezervácia Močiar – Rybka – obec Stankovany
K prírodnej rezervácii Močiar je to z centra Stankovian 30 minút.
Ďalšie krásne miesta na Slovensku
Biele Karpaty: turistika pre pôžitkárov. Neprepotíš tričko, pošetríš kolená…😊
Biele Karpaty ponúkajú pohodové turistické trasy bez veľkých stúpaní. Typické sú pre ne výrazné biele bradlá, ktoré im dali aj meno. Najznámejšie sú Vršatské bradlá. Aké ďalšie zaujímavé ciele pohorie ponúka?
FERRATA HZS KYSEĽ sa vydarila👍, roklinu robí dobrodružnejšou, adrenalínovou
Ferrata HZS Kyseľ v Slovenskom raji už 10 rokov ponúka náročnejšiu, ale aj drahšiu alternatívu k tradičným „rebríkovým“ chodníkom v tamojších tiesňavách. Napriek náročnosti C=ťažká, sú niektoré úseky „skoro až nudné“, iné maximálne zážitkové.
Kľak je kráľ Lúčanskej Malej Fatry a Rajeckej doliny
Kľak je nekorunovaný kráľ Lúčanskej Malej Fatry a Rajeckej doliny. Ikonická nosatá skala viditeľná z každého kúta doliny je mimoriadne populárna. Turisti ho milujú a hojne navštevujú v každom ročnom období. Najkrajší je však v zime.






