Malý a Veľký Grič: maximálne pohodové🌲, ľahúčko adrenalínové 🧗 poklady 🌋Vtáčnika

Malý a Veľký Grič sú vrchy sopečného pôvodu v pohorí Vtáčnik v Slovenskom stredohorí. Výstup na ne môže byť buď maximálne pohodový, alebo veľmi adrenalínový zážitok. Každému podľa chuti. Oficiálne turistické chodníky vedú bezpečným lesom, kým miestne reťazové cesty sa šplhajú po exponovaných skalách. Nie sú to regulárne zaistené feraty podmienené použitím výstroja a nie sú vhodné pre každého. Mňa odradil traverz údajne až 200 m vysokou skalnou stenou. Pre niekoho impozantný zážitok, ale mne zdvihol žalúdok a to ma hocijaká reťaz na skale nevystraší. Na oplátku som si dopriala kratučké retiazkové vzrušenie na Kňazovom vrchu alias Pfaffenbergu, miestne Fafkači.

Práve Fafkač bol mojím prvým cieľom na 7-hodinovej túre severným Vtáčnikom. Pôvodne som sa chcela striktne držať turistického chodníka. K okoreneniu trasy ma inšpiroval nemenovaný bloger, podľa ktorého výstup na 692 metrov vysoký Pfaffenberg retiazkovou cestou „ceprov“ potrápi, ale môžu sa spamätať na lavičke v polovici skaly. Kto nevie, „ceper“ je v turistickej komunite mierne hanlivý hovorový výraz pre menej skúseného (až nespôsobilého) horského turistu. „Ceper“ potrebuje pre pohyb v horách dobre upravený, pohodlný chodník. Trošku mi stúpol tlak, lebo tiež mám rada taký typ chodníkov. A hoci som na vyhliadku na Fafkači mohla vyjsť pohodlnou cestičkou, vyšplhala 💪 som sa tam po kolmej skalnej stene reťazami. Ja ti dám ceprov!

Zhruba v polovici hladkých andezitových blokov bola v skale naozaj lavička s prvou ochutnávkou božských výhľadov toho dňa. Padla mi sánka. Rovnako úchvatná bola vrcholová vyhliadka s ďalšou lavičkou. Pod nohami strmo padajúce sivo-čierne skalné bloky, Handlová učupená v kotlinke zvlnenej početnými pahorkami, nad ňou stena Žiaru a Kremnických vrchov a vpravo z tej božej krajiny vystupoval majestátny kužeľ Veľkého Griča. Ách. 👀🫶

Z Kňazovho vrchu miestni vyšliapali chodník na cyklotrasu k Trom studničkám, čím mi ušetrili 30 minút, lebo som sa nemusela vracať na turistický chodník. Ďakujem 🙏. Odtiaľ som miernou, no konzistentne stúpajúcou lesnou cestou, neskôr chodníkom, vyšla na Malý Grič. Výhľady z neho sú bombastické. Keďže je o 200 metrov vyšší ako Kňazov vrch, dovidieť z neho až na hrebeň Veľkej Fatry s Krížnou s vojenským vysielačom, poriadny kus pohoria Žiar, jemný obrys Nízkych Tatier, zreteľnú kremnickú Skalku s vysielačom Suchá hora, Štiavnické vrchy so Sitnom s vysielačom a mohutný masív centrálneho Vtáčnika. Je dobré vopred vedieť, že výhľad z malého Griča je lepší ako z Veľkého Griča 😊.

Oba vrchy a údajne aj Fafkač sú podľa miestnych, ktorých som stretla na vrchole, vyhasnuté sopky. Neviem, či je to presná informácia, ale každopádne všetky vznikli vulkanickou činnosťou ako celý Vtáčnik a aj susediace Kremnické a Štiavnické vrchy. Je to na nich vidieť. Fafkač aj oba Kriky, ako ich miestni nazývajú podľa pôvodného nemeckého názvu, akoby jedna mater mala. Z troch strán ich obrastá príkry les a štvrtá je mohutná obnažená skalná stena s vyhliadkou na vrchole. Na tú sa dá vyjsť buď lesným chodníkom alebo vyliezť po skale. Na každej sa v slnku lesknú horolezecké oká a na jednej som zazrela aj schránku na knihu zápisov 😊. Je tam tak krásne, že človeku sa nechce odísť. Ale na Veľký Grič je odtiaľ ďaleko…

Z Malého Griča sú na Veľký Grič zhruba 2 hodiny svižnej chôdze. Miestni mi síce poradili skratku, ale tá by mi ušetrila len 10-15 minút a tak som šla po značkovanom striedavo turistickom a náučnom banskom chodníku. Informačné tabule v lese označujú miesta, kde boli štôlne, vetracie šachty a iné banské diela. Všetky sú dávno zlikvidované a terén zrekultivovaný, takže okrem pozostatkov múrikov a impozantných prepadlísk, niet čo fotiť. Hora sa vlní ako okolo Kremnice, s prudkými kopcami, strmými zrázmi, hlbokými roklinkami a početnými hromadami sutín a hlušiny. Stále viditeľná je studnička, ktorá zásobovala pitnou vodou banícku kolóniu v Handlovej i bývalá povrchová baňa Konštantín, z ktorej je dnes rybník.

Na vrchole Veľkého Griča je prales. Za výhľadom treba zájsť na okraj skalnej steny, ale aj odtiaľ je obmedzený. V diaľke som rozoznala Východnú šachtu Bane Handlová. Ťažilo sa v nej najkvalitnejšie hnedé uhlie na Slovensku, no s vysokým obsahom nebezpečného metánu. V roku 2009 sa nahromadený uhoľný plyn vznietil a nasledovala explózia, ktorá zabila 20 ľudí, ďalších 9 baníkov zranila. Handlová sa navždy zapísala do novodobých dejín Slovenska ako banícke mesto s najväčšou banskou tragédiou.

Baníctvo bolo súčasťou krajiny pod Gričmi len veľmi krátko. Omnoho dlhšie ju formovalo druhohorné more a v treťohorách sa teplými vlhkými močariskami pod dymiacim Vtáčnikom 🌋 desiatky tisíc rokov brodili gigantické gomfotériá a predkovia mastodontov. Klami z bahna vyhrabávali korienky. Keď bahno pod sopečným popolom vytvrdlo na hnedouhoľné sloje hrubé až 12 metrov, zakonzervovalo zvyšky zubov a kostí dávnych gigantov. Prešli milióny rokov, kým zem pod Vtáčnikom ochladla a na mieste zvanom Krásny Les založil nemecký osadník Henrich Kricker stredovekú kolóniu Krickerhau, dnes známu ako Handlová.

A hoci tam podľa archeologických nálezov už starí Slovania používali hnedé uhlie na výrobu dechtu, jeho existenciu a význam ľudia ocenili až v 18. storočí. Chýr o zázračných uhlíkoch, kvôli ktorým nebolo potrebné pokálať les, porúbať stromy do žeravých jám a týždeň čakať na ich premenu na uhlie, sa šíril krajinou a v 19. storočí sa doniesol až do uší bojnického panstva. Gróf Pálfi ihneď pochopil, že hnedý poklad zo zeme značne urýchli industrializáciu. Chopil sa príležitosti a už pred koncom storočia sa lopaty zahryzávali do handlovskej zeme. Na prelome storočí sa hnedé uhlie ťažilo v povrchových baniach na 5 poliach: Karol, Konštantín, Ján, Barbora a Laura. Ťažba sa naplno rozbehla pred 1. sv. vojnou a bane sa rozširovali a prehlbovali. V Handlovej vyrástla nová obytná kolónia pre baníkov. Dnes ňou vedie náučný aj dva turistické chodníky na Malý a Veľký Grič.