Po kúpe auta sa ho nevieme nabažiť. Ráno sa zobudíme a vymýšľame, kde strávime deň. Máme odrazu toľko možností! Všade je omnoho bližšie ako v dobe bez Kačky. Dvesto kilometrov na maďarské hranice sa nám zdá skoro za humnami, aj keď tam ideme tri hodiny.
Začali sme perfektne – kávičkou v Kolibe u dobrého pastiera v Čutkovskej doline. Krátky traverz Ružomberkom a už sme popíjali pivko pri priehrade v Hrabovskej doline. Deň vymaľovaný ako z obrazu Martina Benku, dobrá nálada. Potom, na rozpálenej strmej asfaltke nad Vlkolínskymi lúkami sme sklapli.
Ten prečudesný lokál sme objavili čisto náhodou. Išli sme moto-túru cez Turčianske Teplice a Kremnicu do Prievidze a čo čert nechcel, pri Janovej Lehote nás chytil hlad. Taká diera. Ale hneď pri hlavnej ceste stojí Dererov mlyn.
Tatranské Matliare sa v Cyrilo-Metodský víkend v roku 2012 vlnia v letnej horúčave. Noc v trojhviezdičkovom Hutníku bola ťažká. V izbe s oknami obrátenými na juhozápad bolo žeravo ako vo vysokej peci.
Športové aktivity v zime sú ako za trest. V treskúcom mraze, snehu po kolená a v trojvrstvovej tepelnej izolácii mikín a vetrovky, na ktorú v energetických certifikátoch ešte triedu nevymysleli, sa človek potí ako prasa v obarovom válove.