Gánovské travertíny a gejzír Hozelec sú európsky unikátne, ale trochu zabudnuté prírodné atrakcie kúsok za Popradom. Pozrite sa na tú nádheru a zakúste chuť dobrodružstva!
Gánovské slaniská
Gánovské travertíny a gejzír Hozelec v Gánovských slaniskách: závan mora pod Tatrami
Prameň Hozelčanka
Gejzír Hozelec
Biela skala
Prameň Kvašnica
Bublanina
Gánovce sú svetoznáme objavom mozgovne neandertálca, ktorý sa pri jednom z mnohých minerálnych prameňov v oblasti zrejme nadýchal jedovatých výparov sírneho prameňa a otrávil sa. Ale obec má aj úžasnú prírodnú atrakciu, trochu v tieni archeologickej senzácie – Gánovské slaniská s prímorskou flórou ďaleko od morských pobreží. Najväčší z posledných ostrovčekov vnútrokarpatských slanísk. Najsilnejším zážitkom je Biela skala a eruptívny gejzír ľudom zvaný Hozelec.
Gánovské slaniská sú Gánovčanov, ale aj Hozelčanov. Preto na vzácne dedičstvo dohliadajú obe dediny. Pred informačnou tabuľou ma „víta“ seniorská hliadka z Gánoviec. Babka sa uprostred príjazdovej cesty k slaniskám tvári, že na niekoho čaká. Keď hrozí kolízia, neochotne uhýba za bránku. Dedo s kosákom a palicou demonštratívne zavadzia na jedinom možnom parkovacom mieste, ktoré nezakrýva verejná zeleň, teda hustá nekosená tráva so žihľavou. Keď mu temer prejdem po otlakoch, pohne sa do dvora. No nespúšťajú zo mňa zrak až po tabuľu.

Gánovské travertíny začínajú pitnou Hozelčankou a gejzír tryská v intervaloch
Pri prvom prameni – pitnej Hozelčanke – prestávam byť vzťahovačná. Dozor zrejme nie je namierený na mňa, ale na chásku pubertiakov, čo sa tam rozložila. Je ich veľa, sú hluční a roztatárení. Chalani obliehajú prvý, druhý i tretí prameň. Aj rúru gejzíra obstali, ale tá sa zaťala a tvári sa, že vyschol. Pubertiaci majú divné nápady, to všetci vieme, takže dozor je na mieste. Tomu pedagogickému miestni veľmi neveria. A chalani sú ozaj ako zachladené malé decká. Do travertínových jazierok pod Bielou skalou hádžu všetko, čo im príde pod ruku. Kamienky, lístky, bobule šípok, vtáčie hovienka. Darmo im učka dohovára, nech tam nehádžu aspoň tie hovná, lebo niektorí návštevníci si tam močia nohy. Adolescenti sa len prenikavo zahihňajú a vymýšľajú ďalšie kraviny.
Po polhodine sa učiteľkám podarí primäť živly k odchodu. Pri prameňoch zostávam sama, užívam si ich a oni mňa. Aj rúra na hozeleckom gejzíre obživla, konečne si odkašľala a vychrlila prúd spenenej vody. Výskam radosťou a prameň strieka, strieka a strieka celých dvadsaťtri minút… Wau! 🙂
Pozrite si video
Erupcia trvá zhruba 20 minút a opakuje sa raz za hodinu.
Kvašnica, ale nie kapustová. Bublanina, ale nie čerešňová. 😊
Z kopca sa blíži patrola z Hozelca. Rýchlo suším nohy. Chlapík so psom obchádza všetky pramene, snaží sa pôsobiť nenápadne, ale je mi v pätách aj pri Kvašnici (mňam, výborná vajcovka) až po Bublaninu, najstaršiu vyvieračku aktuálne bez vody. Tam rafinovane pokračuje niekam do dediny, kým ja márne hľadám dieru v múre z chrastia a pichľavých kríkov späť k začiatku slanísk. Za nimi pole so žihľavou vyše pása a zradné mokrade. Kam zmizol ten potvorský chodník? Na tabuli sa vracal späť! Po polhodine sa dodriapaná, dopŕhlená a zablatená konečne prederiem k pitnej Hozelčanke pri tabuli.
Ďalšie krásne miesta na Slovensku
Kľak je kráľ Lúčanskej Malej Fatry a Rajeckej doliny
Kľak je nekorunovaný kráľ Lúčanskej Malej Fatry a Rajeckej doliny. Ikonická nosatá skala viditeľná z každého kúta doliny je mimoriadne populárna. Turisti ho milujú a hojne navštevujú v každom ročnom období. Najkrajší je však v zime.
Smutné sedlo a veselá kobyla
Smutné sedlo je rušná turistická križovatka takmer dvetisíc metrov nad morom. Napriek názvu je plné radosti. Sedím si na skale a je mi dobre. Ľudia prichádzajú, prechádzajú, odchádzajú a všetci sa usmievajú.
Manínska tiesňava, Veľký Manín, Manínska obluda a prekliatie Černokňažníka
Manínska tiesňava a Veľký Manín sú v jednom okruhu unikátne turistické dobrodružstvo v prekrásnom prostredí Súľovských vrchov. Nechýba drina, úchvatné výhľady a prírodné poklady.





