Biele Karpaty: turistika pre „pohoďákov“, čo sa nechcú spotiť😊

Začnem v zime neodolateľnou a úplne bielo-bielou Chmeľovou. Je z nej nádherný výhľad na najvýstižnejšie bralá Bielych Karpát Vršatské bradlá. Nič nedefinuje Biele Karpaty lepšie ako ony. Názov pohoria pochádza práve od charakteristických svetlých vápencových a pieskovcových bradiel, ktoré vystupujú zo zeleno-hnedých lesov a lúk. Vršatské bradlá neprehliadneš (ani z diaľnice), dobre ich rozoznáš zo všetkých okolitých pohorí. Z Chmeľovej je unikátny výhľad na hradné bralo s ruinami hradu Vršatec.

Sú súčasťou rozmanitého Karpatského oblúka, ktorého západná časť prechádza hlavne Slovenskom, prírodne jedinečnou a mnohotvárnou krajinou uprostred Európy. Biele Karpaty nie sú vysoké. Turistika v nich nie je náročná a je veľmi pohodová. Ocenia ju aj turisti, ktorých do hôr viac ako krvopotné výstupy láka rýchla prechádzka v peknej prírode.

Šesť kilometrový okruh po Náučnom chodníku Okolo Vršatca – Koruny Bielych Karpát je tak na 2,5 hodiny a má 300 m prevýšenie. Z parkoviska vedie po pohodlnej asfaltke okolo bradiel, cez Vršatské Podhradie a Sedlo Chotuč, kde bočí do lesa a prudko stúpa späť z druhej strany bradiel. 12 minút pred parkoviskom je Rázcestie Chmeľová s odbočkou na 2. najvyšší vrch Bielych Karpát. Chodník na Chmeľovú je krátky, no prudký. Za 20 minút na 300 metroch prekoná takmer 100 metrov do výšky, a to je veľa. V zime ho môže pokrývať ľad, takže mačky prídu vhod. Keď konečne vystúpi z lesa, z obnaženého vrcholu sa naskytne nádherný výhľad na Vršatské hradné bralo zhora a kusisko Bielych Karpát. A je to paráda! Biele Karpaty sú vďaka snehu a námraze maximálne biele, v slnečných lúčoch sa jagajú ako diamanty.

Po príjemnej a nenáročnej turistike dobre padne občerstvenie. Na výber je vlastné alebo z miestnej ponuky dvoch hotelov. Prvý je 4**** welness hotel, kde je čašníkov viac ako hostí, ale obed je tam skutočne kulinársky zážitok, ktorý odzrkadľuje aj vysoká cena za minimalistickú porciu. O 100 m ďalej v hoteli nižšej cenovej kategórie sa dá najesť menej vyberavo, ale za tretinovú cenu😊.

Veľká Javorina je najvyšší vrch Bielych Karpát a hraničný vrch s Českou republikou. Stojí na nej vysielač a Holubyho chata. Na Veľkú Javorinu vedie úzka, ale pohodlná asfaltka z obce Lubina medzi Novým Mestom nad Váhom a Starou Turou. Ocenia ju všetci, čo sa chcú „vyvetrať“, ale nespotiť. Asfaltka je plusom a mínusom zároveň. Vďaka ľahkej dostupnosti býva na Veľkej Javorine najmä cez pekné víkendy a sviatky veľa ľudí a chata v čase obeda natrieskaná.

K 100-ročnej Holubyho chate, ktorá je pomenovaná po evanjelickom farárovi, botanikovi a etnológovi Jozefovi Ľudovítovi Holubym, vedú aj turistické chodníky. Zo Starej Turej má žlto značkovaný 10 km a 3,5 h, prevýšenie 600 m. Z obce Lubina má modrá značka až 12 km a 4 h, prevýšenie 750 m. A z Myjavy je to na Veľkú Javorinu nekonečných 17 km a 5,5 h s 800 m prevýšením. Fúúúú. Už chápeš tú asfaltku ?😊 Ak ju využiješ, od Holubyho chaty je to k vysielaču na vrchole Veľkej Javoriny len 500 metrov a 15 minút. Celý vrcholový okruh má len pol hodiny. Ponúka pekné výhľady na slovenskú aj českú stranu, za vysielačom je malý a nielen symbolický cintorín.

Komu je to málo, môže prejsť 2 km a 35 minút prekrásnym slnečným lesom až na Jelenec, ktorý má rovnakú nadmorskú výšku ako Chmeľová. Zelená turistická značka vedie stále po hranici a na Rázcestí Pod Jelencem bočí do Česka, ale dobre viditeľný chodník odtiaľ pokračuje rovno na Jelenec, vrch s významnou minulosťou a jej pozostatkami v polčase rozpadu. Najzaujímavejšími objektami bývalej retranslačnej stanice pre leteckú dopravu sú podzemný bunker a 48 m vysoký hrdzavý anténny stožiar. Hoci stožiar nie je turistická rozhľadňa, samozrejme, že som sa naň vydriapala a to boli výhľady! Veľká Javorina s Holubyho chatou ako na dlani, zvlnená Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty až po Veľký Lopeník, Nové Mesto nad Váhom, Lieskovská dolina, Květná a Strání. Len keby tak nefučalo.

Lezenie na stožiar je dosť riskantné, lebo konštrukcia je cez 30 rokov opustená a koroduje. Nad pásmom stromov vo veternom dni fučí extrémne silný vietor. Na vrcholovej plošine je zábradlie „zhnité“, ja som sa tam od strachu ani nepostavila, aby ma nesfúklo – pud sebazáchovy je sviňa neprajná. Pre niekoho môže byť zážitkom aj podzemný bunker, do ktorého sa schádza po schodoch z polo-zboreného dreveného zrubu. Vanie odtiaľ chlad a smrad plesne. Schody sú zahádzané odpadkami, handrami a matracmi po niekom, koho by som určite nechcela stretnúť v tme 10 m pod zemou. Všetko pôsobí zdevastovane a prehnito, akoby sa to malo každú chvíľu zrútiť. Ja som odvahu zísť do temnoty nenabrala, aj tak som nemala baterku.

Biele Karpaty potešia aj milovníkov ♥ hradov a histórie: Lednický hrad je výnimočný zážitok – tu sa o tom môžeš presvedčiť → https://martakasmanova.sk/hrad-lednica/

Sleduj tento blog aj naďalej, čoskoro predstavím aj posledného velikána Bielych Karpát Veľký Lopeník.😊