Ferrata HZS Kyseľ v Slovenskom raji už 10 rokov ponúka náročnejšiu, ale aj drahšiu alternatívu k tradičným „rebríkovým“ chodníkom v tamojších tiesňavách. Má náročnosť C = ťažká, ale na feratovej stupnici je to len stred, je spoplatnená a otvorená iba 4 a pol mesiaca v roku.
FERRATA HZS KYSEĽ poteší telo, vyčistí myseľ 😊
Roklina Kyseľ je odľahlá. Nie tak ako Sokolia dolina, ale predsa je od parkovísk ďaleko. Bližšie je k tomu v Čingove.
Trvanie túry: 6:20 h
Dĺžka trasy: 16 km
Prevýšenie: ↑↓ 1348 m
Trasa: Čingov, parkovisko, Slovenský raj – Lesnica, ústie – Biely potok, ústie: na úseku sú technické pomôcky – Kyseľ, ústie – NCH Ferrata HZS Kyseľ: na úseku sú technické pomôcky, chodník je uzavretý od 1. 11. do 14. 6. – Obrovský vodopád, mostík: na úseku sú technické pomôcky – V Kyseli – Karolínyho vodopád: na úseku sú technické pomôcky – Nad Kyseľom – Kláštorisko, chata – Kláštorná lúka – Čertova sihoť – Biely potok, rázcestie: na úseku sú technické pomôcky – Biely potok, ústie – Lesnica, ústie – Čingov, parkovisko, Slovenský raj
Dve hodiny zo smerovníka možno svižným tempom skrátiť na 90 minút, ale stále to nie je „na skok“ ako k Suchej-Belej či Pieckam. S prístupom a návratom je to kvalitná a pre technické pomôcky stredne náročná až náročná túra. Záleží na kondičke a technických skúsenostiach.
Ferrata HZS Kyseľ ma lákala aj desila
Ferrata HZS Kyseľ mi mátala v hlave, odkedy som prešla všetky rokliny v Slovenskom raji. Veľmi som chcela vidieť aj poslednú a pred ničivým požiarom pred 50 rokmi údajne najkrajšiu roklinu Slovenského raja. Zároveň mi naháňala strach. Po Sokolej doline s dlhými a starými kolmými rebríkmi bez istenia som v rokline s nutným istením očakávala extrémne ťažké a nebezpečné lezenie skalami. Navyše som s feratovým výstrojom nemala žiadne skúsenosti. Dokážem ho použiť? Dajú mi ho vôbec v požičovni, keď uvidia, aké som poleno? Pošlú ma domov a ja sa preženiem 400 km. Najradšej by som s niekým šla, nech sme na tú hanbu dvaja. Ale nikoho som nenahovorila. Vraj chodím príliš skoro…
Samovražedná misia i osobné rekordy
Podľa Karola samovražednú misiu som plánovala až na september, keď v raji opadnú prázdninové návaly. Ale nutkanie „zažiť“ tiesňavu, čo doslova vstala z popola, bolo také silné, že som vyštartovala už v júli. Karol len krútil hlavou, ale kúpil mi jednodňovú diaľničnú známku. Vstávala som o 4.00 h, odchádzala o 5.00 h, tankovala a raňajkovala na diaľnici. Príchod do Čingova o 7:35 h bol môj osobný vodičský rekord. Feratový set som si objednala online deň vopred. Na nete som naštudovala teóriu nasadenia a používania. U dievčiny v požičovni som to ešte overila a samozrejme, že sa ma opýtala, či idem prvý raz na feratu. Nie, len je to už pár rokov. Neklamala som, veď som prešla martinskú a dokonca bez výstroja, ale to som radšej zamlčala.
Strach je zručný manipulátor, veď ho to živí
S prilbou v ruke som hrdo prešla okolo vstupnej búdky. Chlapíkovi v okne som pyšne zamávala vstupenkou na feratu. Obdivne pokýval hlavou a zaželal mi veľa šťastia. Bolo to také výnimočné! Za prvým krovím som zmaturovala z nasadenia sedacieho úväzu (aby som predišla hanbe, ak by som to na vstupe na feratu nezvládla) a v plnej výbave som odkráčala popri Hornáde a potom Bielom potoku k ústiu Kyseľa. Ťažké karabíny i pásy okolo stehien ma dosť otravovali, ale čo by som nevydržala, aby som predišla verejnému trapasu…
Po 90 minútach a pár metroch som zastala na začiatku Ferraty HZS Kyseľ. Čakala som zástupy, ale okrem mňa tam prešľapovali len traja ľudia. Preľakla som sa, že to bude ozajstný masaker, keď tam nie sú obvyklé prázdninové hordy. Srdce mi strachom aj vzrušením bilo ako zvon. Vôbec mi nenapadlo, že minimum ľudí je výsledok dobrého načasovania skoro ráno a odľahlosťou rokliny😊. Strach je zručný manipulátor, veď ho to živí.
Pozrite si video z Ferraty HZS Kyseľ v Slovenskom raji
Od parkovísk v Čingove a Podlesku je vzdialená minimálne 1,5 hodiny (z Podleska až cez 2 hodiny), má náročnosť C = ťažká a je za poplatok, v r. 2025 to bolo 5€.
Základný feratový výstroj je nevyhnutný: prilba, sedací úväz, tlmič pádov, rukavice a pevná obuv. Zapožičiavajú ho požičovne pred vstupmi do Národného parku v Čingove (15€) aj v Podlesku.
Na feratu môžeš vstúpiť iba 4 a pol mesiaca v roku – od 15.6. do 31.10.
Nebola to vôbec nuda, ale očakávala som väčšiu šou. Keď sa po požiari zosunuli do rokliny skaly a stromy, zdvihli dno a roklina ani vodopády už nie sú také impozantné, ako na starých fotografiách. Podľa mňa jej dnes k popularite dopomáha práve ferata s náročnosťou C = ťažká. Časť úsekov som šla korytom bez použitia stúpačiek a istiacich lán. Ani tie väčšinou neboli náročné, len klzké. A výstroj? Po prvých 10 metroch som karabíny istiacich lán prehadzovala ako starý harcovník. Niekoľko skalných previsov mi pripomenulo náročnosť feraty a prinútilo ma zmobilizovať všetky fyzické a psychické sily, keďže som musela celé telo, ktorého ťažisko previsy nepríjemne presunuli, udržať len na rukách a ešte nimi aj prepínať karabíny. Keď človek nie je lezec, je to paromsky ťažké! Ešteže v rámci rehabilitácie chrbtice už druhý rok posilňujem na rebrinách.
Hory ako mosty do sveta ľudí
Roklina ma výnimočne neohúrila, len Temnica zapôsobila o niečo viac, no zážitok to bol aj tak excelentný. Aj preto, že som opäť vyliezla z ulity a prekonala dlhý zoznam mojich strachov a úzkostí. Hory a tieto malé dobrodružstvá sú mosty, ktoré ma spájajú so svetom a ľuďmi. Tam som v pohode, tam sa cítim „doma“, tam dokážem prekročiť svoj tieň, posunúť hranice, otvoriť ústa a komunikovať s neznámymi ľuďmi a dokonca, a to je fakt nevídané, aj po anglicky :D. Tam ide všetko ľahko, bez mučivého boja a vnútorných zápasov.
Láskou k feratám som nezahorela, na mňa je tam adrenalínu predsa len priveľa 😊. Po Temnici ma najviac očaril Karolínyho vodopád, ktorý ani nie je súčasťou platenej feraty, ale len jej voľne prístupnou bodkou. Na Kláštorisku ma ohromili Tatry nad torzom kartuziánskeho kláštora. Prekvapila ma drevená tabuľa pred kopou hliny pri chodníku, čo upozorňovala, že pred ňou tam stál Letanovský hrad. Uchvátil ma aj výhľad z Čertovej Sihote na zelenú perinu lesov. A potom ešte smaragdový Hornád medzi tesnými skalami kúsok pred Čingovom. Za všetku tú nádheru, ktorá ma pohladila na duši, matičke Zemi zo srdca ĎAKUJEM.
Veľká vďaka patrí aj 20-ročnej Fiestičke, že 400 kilometrov do raja a späť zvládla bez poruchy. Už som tomu veľmi neverila. Horšie som dopadla ja. Skoré vstávanie a 6 hodín šliapania a lezenia na ferate + 6 hodín za volantom ma vyčerpali a zdevastovali mi chrbticu. Taká som bola dorytá, že som nemohla ani spať… Keď musím, neriešim 😊.
Ďalšie krásne miesta na Slovensku
Biele Karpaty: turistika pre „pohoďákov“, čo sa nechcú spotiť😊
Biele Karpaty ponúkajú pohodové turistické trasy bez veľkých stúpaní. Typické sú pre ne výrazné biele bradlá, ktoré im dali aj meno. Najznámejšie sú Vršatské bradlá. Aké ďalšie zaujímavé ciele pohorie ponúka?
Kľak je kráľ Lúčanskej Malej Fatry a Rajeckej doliny
Kľak je nekorunovaný kráľ Lúčanskej Malej Fatry a Rajeckej doliny. Ikonická nosatá skala viditeľná z každého kúta doliny je mimoriadne populárna. Turisti ho milujú a hojne navštevujú v každom ročnom období. Najkrajší je však v zime.
Smutné sedlo a veselá kobyla
Smutné sedlo je rušná turistická križovatka takmer dvetisíc metrov nad morom. Napriek názvu je plné radosti. Sedím si na skale a je mi dobre. Ľudia prichádzajú, prechádzajú, odchádzajú a všetci sa usmievajú.
