Svitačova dolina v Malej Fatre stále pripomína hrôzy partizánskeho odboja
Chlapi zo Svitačovej doliny. Napísala Marta
Svitačova dolina ukrýva pamätník na smutnú udalosť počas SNP
Tento príbeh sa odohral v časoch, keď chlapské slovo ešte niečo znamenalo. Keď muži vyslovené sľuby plnili, a dohody aj bez spísania na papier, prekvapivo, platili. Do Svitačovej doliny prichádzala jeseň a nemeckí vojaci. Kuneradský zámok mizol v plameňoch a hlúčik na všetko odhodlaných chlapov v Svitačovskom lese. Poslední kráčali Matúš Remenec so sovietskym radistom Sašom Rogačevskym. S ťažkou rádiostanicou v treskote ohlušujúcej paľby šliapali pomaly a opatrne.
„У нас достаточно времени,“ uisťoval vraj devätnásťročný Saša Matúša, „Hемцы нас недогонят.“
(v preklade „Máme dosť času, Nemci nás nedohonia.“)
Nedohonili by, nebyť pekelne rýchlej strely z mínometu. Žeravú črepinu mu zabodla do chrbta a znemožnila ujsť na opustenú poľovnícku chatu Ballestremovcov v Slatinách pod Veterným. V striedavom bezvedomí a so zbraňou v ruke zľahol na lúke, aby nezdržiaval ostatných pri ústupe do bezpečia. Tí spomedzi stromov bezradne sledovali kruté vyčíňanie nacistov, keď sa im odmietol vzdať živý. Sľúbili Sašovi pomstu a podľa informačnej tabule pri pamätníku na nešťastného radistu tak aj urobili. V odplate padlo tridsať fašistov.
Svitačova dolina vedie krátko a strmo na Veterné hole. Popri Svitačovom potoku, hlbokou bukovou horou. Tá je začiatkom jesene ešte hustá a zelená. Ukrýva nenápadný pamätník. Nad symbolickým hrobom čnie náhrobný kameň s nevýrazným krivolakým nápisom. Vytesali ho vraj lyžicou, čo deti našli pri hrách. Údajne patrila jednému z Rogačevského spolubojovníkov zo Svitačovej doliny. Rozpukanú skalu stmeľuje veniec z betónu, zarastá ju mach. Niet divu za päťdesiat rokov.
Jeseň je v Svitačovej doline stále o hubu. Prežívajú len silnejší. Hlúpy zákon prírody je starší než Biblia. Listy na stromoch preto občas nestíhajú sčervenieť a zver zostarnúť. Veď kto by jedol tvrdú divinu? Keď stíchnu motorové píly, chlapi z poľovníckych posedov strieľajú vysokú. Striehnu na ňu ako Nemci v štyridsiatom štvrtom na partizánov. Volanie života tak aj dnes umlčuje pukanie pušiek.
Nič nové v Svitačovej doline.
Keď listy zo stromov opadnú, Svitačovská hora zosmutnie…
Podobné príspevky
Podobné
Všade dobre, doma najlepšie? Pochybné porekadlo a emotívna baltská bodka
Posledné ráno pri Balte je opäť upršané a rozpačité. Tak je to tu. Ideme domov. Po týždni na baltskom pobreží sme nabití emóciami a v rozpoltenej nálade. Tešíme sa domov, ale Balt sa nám opúšťa ťažko.
Gdańsk – tisíc rokov pulzujúce srdce Pomoranského vojvodstva nás očarilo
Šieste ráno pri Balte je nádherné. Slnečné a pokojné, lebo nemáme žiadne veľké plány – okruh historickým centrom je podľa mapy program tak na dve hodiny. Ale nakoniec je z neho celodenka.
Baltské more: kúpanie pre otužilcov a posledný deň na Hele
Posledný deň na Hele je konečne vhodný na kúpanie. Obloha modrá, slnko oranžové, more pokojné, vietor teplý, čajky uškriekané, ľudia radostní. A my balíme ☹.
