Príbeh zo života Doktor Smiech ťa presvedčí, že rehotať sa oplatí
Nepoznám lepšieho lekára ako poriadne dlhý a vyčerpávajúci záchvat smiechu. Takého ozajstného, od srdca. Úprimného a neovládateľného.
Taký smiech ti rozvibruje celé telo. Z očí spustí vodopády sĺz. A nechce prestať. Smeješ sa na všetkom. Aj keď je to nepatričné, možno až nevhodné. Doktor Smiech totiž prichádza bez ohlásenia. Nedá sa k nemu objednať. Zrazu je tu a lieči. Je mu jedno, kde si a čo práve robíš.
Nepomáhajú hlboké nádychy, ani najsmutnejšie spomienky. Natriasaš sa na matike, na šéfovom koberčeku, aj uprostred noci v posteli. Taký smiech vyviera z najhlbšieho vnútra. Brucho pri ňom bolí ako po stopäťdesiatich „brucháčoch“ bez prestávky. Hlava sa zázračne vyprázdni. A keď sa konečne prestaneš triasť, nájdeš v nej len pokoj.
Po smiechu (ne)býva plač
Moja mama vravievala, že po smiechu býva plač. Väčšinou mala pravdu. Dokázali sme sa so sestrou chechtať a blázniť až do zmodrania alebo inej, často bolestnej, katastrofy. Jej proroctvo sa mi tak zažralo do pamäti, až som sa časom bála aj pousmiať, len aby neprišiel plač. Ale bez smiechu človek chradne.
Tak som vyfasovala muža, čo ma vie rozosmiať. A čuduj sa svete, po smiechu neprichádza nijaký plač. Naopak, lieči. Moju ubolenú melancholickú dušu. Telo stuhnuté strachom a stresom. Ten chlap neustále vtipkuje, až mi to občas lezie na nervy. Ale potom „zahlobí“ niečo, z čoho „idem do kolien“. Zvíjam sa v kŕčoch smiechu ešte mnoho dní, vždy keď si na jeho hlášku spomeniem. A ďakujem.
Prajem ti takého človeka na ceste životom. Aby si sa nikdy neprestal(a) úprimne a schuti smiať. Pretože smiech lieči.
