Staroba je ako nevyliečiteľná choroba :). Musíš ju prijať a naučiť sa s ňou žiť. Ako hnusný parazit z teba cicia silu, vodu a kolagén. Všetko čo ťa robilo mladou, silnou, pružnou, peknou.
Staroba prichádza nenápadne
Po 40-tke ti začnú byť úzke nohavice a podprsenky. Napriek tomu, že sa hýbeš ako nikdy predtým, z 25 rokov štandardnej veľkosti XS preskočíš rovno na M/L, takže musíš kompletne vymeniť šatník. Nie je to ľahké, ak má človek výšku dieťaťa. Postupne sa začínaš meniť. Osí pás je preč. Bedrá sa zdvihnú až pod rebrá. Chodidlá zhrubnú. Kolená vŕzgajú až tak, že si hore schodmi radšej spievaš, aby si ich nepočula.
Puchneš. Prstene sa ti zarezávajú. Koža pomarančovie. Svaly na rukách začínajú ovísať. A keby len tie. Žiadna push-upka už nezodvihne tvoje prsia tam, kam by si chcela. Najlepšie výsledky dosahuješ s tesnou športovou podprsenkou, v ktorej však nemôžeš dýchať. Chodiť navoľno už nehrozí, prsia ti dočahujú brucho a zaťažujú chrbticu. Tá sa ozýva stále častejšie. Krčná, hrudná, krížová. Na striedačku.
Jarná únava zostáva po celý rok. Energia z nočného spánku mizne už na obed a stále častejšie sú rána, kedy ju márne hľadáš už po prebudení. S ponocovaním je koniec, po prehýrenej noci viac nie si schopná ísť do práce ako za mlada… Si rada, ak vstaneš z postele. Srdce sa ti v hrudi divoko trepe. Čelíš atakom nevysvetliteľného nepokoja a „zlého pocitu“. Nový algoritmus hormonálnej nerovnováhy ti prevracia naruby celý život vrátane toho intímneho, návaly tepla sú najmenší problém…
Nič nie je, ako bolo. Nedarí sa ti učesať, lebo vlasy ti zredli a šediny stoja inak. Obočie mizne a viečka, líca i kútiky úst padajú. Pribúdajú hlboké vrásky, pigmentové škvrny, tukové hrčky. Tvoj obraz je v zrkadle čoraz žalostnejší a každá snaha o vylepšenie vychádza nadlho. Ráno na úpravu potrebuješ o pol hodinu viac…
Starnutie je prirodzené, ale prvé výrazné zmeny aj tak zaskočia
Naleješ si mlieko do čaju miesto do kávy. Zabudneš peňaženku v obchode. Nemôžeš nájsť mobil. Kľúče. Okuliare. Nevieš si zvyknúť, že ich musíš nosiť do obchodu, lebo bez nich už neprečítaš platnosť akcií, záručné doby, ani zloženie… Strácaš zrak, trpezlivosť, aj potrebu pretvarovať sa. A nevieš si spomenúť, čo si to len chcela…
Jemná motorika začína pokrivkávať. Prsty sú čoraz nešikovnejšie, veci ti vypadávajú z rúk, narážaš do nábytku, oddrapíš dvierka od linky, prsty si privieraš v zásuvkách, modriny po tele, odreté píšťaly, zlomená hánka na ukazováku a to všetko len preto, že konáš rýchlejšie ako myslíš. Kedysi si to stíhala rovnako, dohroma! Si šmochtlavá, šmatlavá, šuchtavá, pomalá, grambľavá a neobratná… Zabudla som na niečo?
Akoby si nemala dosť problémov, ešte ťa aj vyhodia z práce. Vyžmýkajú ťa, zoberú všetku životnú energiu aj zdravie, a keď už nevládzeš, zahodia ťa ako pokazený mixér. Hľadáš novú prácu, lebo do dôchodku máš stále ďaleko, ale to je bez známostí mission impossible. Čo na tom, že vieš všetko, čo chcú… Hľadajú „iný typ kandidáta“. Keď si ochotná robiť aj upratovačku, neveria ti, že tam s tvojimi schopnosťami vydržíš. Stovky odmietnutí a zopár pohovorov, na ktorých ťa zasa len odmietnu. Pripadáš si úplne neschopná, hoci vieš, že nie si. Svet už skrátka nezaujímaš.
Človek si vraj zvykne na všetko. Aj na šibenicu. Už aby to bolo. Dovtedy sa budem snažiť starnúť so cťou aj bez veľkých finančných investícií – pohyb a cvičenie sú mocní čarodejníci – a hľadať v tom marazme niečo pozitívne.
PS: Zatiaľ som objavila dve výhody päťdesiatničky: nemám starosti s menštruáciou a deti ma konečne zdravia Dobrý deň, teta a uvoľnia mi sedačku v autobuse. Ak poznáš ďalšie, poteš ma a sem s nimi!
