Rozhovor: Verejnosť na Slovensku bude ešte o žilinských policajtoch počuť.
Napísala Marta
S jeho príchodom do vedenia žilinskej polície sa začala éra rozsiahlych organizačných zmien a vykopávania tzv. bielych koní. Čerpá pritom zo 14-ročných skúseností vyšetrovateľa rôznych odborov PZ v Žiline i na prezídiu PZ v Banskej Bystrici. Riaditeľ KRPZ Žilina František Posluch má jasnú predstavu o tom, ako vrátiť polícii stratený rešpekt verejnosti.
Máte za sebou prvý rok vo funkcii riaditeľa KR PZ Žilina. Môžete ho zbilancovať?
Tento prvý rok vo funkcii riaditeľa KR PZ v Žiline bol štartovacím rokom veľkých organizačných zmien. Zmeny, ktoré som plánoval po nástupe do funkcie, boli aj v skutočnosti vykonané. Mojou prioritou bolo v čo najväčšej miere sa priblížiť k potrebám občana, čo si myslím sa aj podarilo. Za jeden rok nie je možné naplniť všetky potreby a požiadavky avšak ideme ďalej a v týchto mojich prioritách budeme pokračovať aj v tomto novom roku. Sám neviem zhodnotiť čo sa mi za tento rok nepodarilo, nakoľko sám som nepredpokladal, že bude vykonané za uplynulý rok toľko práce.
Jedným z vašich deklarovaných zámerov po nástupe do funkcie bolo vyprázdniť kancelárie a dosať do ulíc viac policajtov. Ako sa na tento zámer pozeráte teraz, po roku?
Áno, tento zámer som čiastočne naplnil, ale v predchádzajúcej otázke som Vám zodpovedal zároveň aj na túto otázku. Skutočne od 1. februára bude vidno podstatne viac policajtov v uliciach, ako doposiaľ.
Pokračujú prvé stredy v mesiaci, kedy sa verejnosť môže stretnúť s jednotlivými okresnými riaditeľmi, ale aj s Vami? S čím sa ľudia na Vás obracajú? Majú tieto stretnutia vôbec význam? Dá sa na nich niečo vyriešiť?
Prvé stredy v mesiaci nemali žiadny význam. Túto službu nevyužívali občania v takom rozsahu, ako sa predpokladalo. Ja, ako krajský riaditeľ, mám dvere otvorené kedykoľvek a pre kohokoľvek. Taktiež každý jeden občan sa môže kedykoľvek obrátiť na ktoréhokoľvek policajta, alebo riadiaceho pracovníka. Občania sa obracajú na nás v prevažnej miere s rôznymi problémami, ktoré sú skôr občianskoprávneho charakteru. Potrebujú poradiť a niekedy mám pocit, že sa chcú iba vyrozprávať. Nemáme problém si takýchto občanov vypočuť a pokúsiť sa nájsť riešenie.
Funkcia riaditeľa vyvoláva vo verejnosti predstavu, že si celý deň sedíte v kancelárii, popíjate kávičku a beriete za to kopu peňazí. Je to tak?
Možno má niekto takúto predstavu. Ale nikdy sa nestalo, že by som počas uplynulého roka odišiel z pracoviska skôr ako pred zotmením. Prevažnú časť dňa trávim v teréne a verte mi, že Žilinský kraj je skutočne veľmi veľký. Prevažne vo večerných hodinách sa vraciam do kancelárie, kde ma čaká veľa administratívy, ktorú musím riešiť. Verte mi, že to nie je o kávičke a taktiež to nerobím pre kopu peňazí.
Veci riešite dosť razantne. Keď sa vlani prevalila médiami vlna dopravných a iných nehôd vašich policajtov, nariadili ste im preškolenie v oblasti riadenia motorových
vozidiel, požívania alkoholických nápojov a manipulácie so zbraňami. Sú podľa vás naši policajti dostatočne pripravení na výkon svojej služby?
Aj policajt je len človek a tvor omylný. Každý z nás je raz hore a raz dole. Každý policajt raz začína svoju kariéru a službu, kedy začína postupne naberať skúsenosti. Výkon služby je skutočne veľmi náročný. Nikdy sa nedá povedať, že policajti sú dostatočne pripravení. Osobne si myslím, že vždy sa nájdu rezervy, kedy je čo zlepšovať a skvalitňovať. Z úrovne KR PZ, ako aj OR PZ sa snažíme ako riadiaci pracovníci, aby naši policajti boli pripravení na výkon svojej služby v maximálne možnej miere a s maximálne možným nasadením.
Odkedy ste vo funkcii, začali sa objavovať mŕtvoly tzv. bielych koní, ktoré páchali trestnú činnosť a desať rokov o nich nebolo nič počuť. Ako si to ľudia majú vysvetliť? Budú ešte ďalšie?
Vidím, že sledujete našu prácu, čo ma veľmi teší. Medzi moje priority patrí aj objasniť staršie závažné trestné činy, medzi ktoré patria aj vraždy bielych koní. Každý nech si sám zodpovie otázku, prečo o týchto brutálnych trestných činoch sa dozvedáme až teraz. Osobne si myslím, že ak budeme mať zdravie, kúsok šťastia a chuti do práce, tak verejnosť na Slovensku bude ešte o Žilinských policajtoch počuť.
Kompletný Shakespeare zhltnutý za dve hodiny.
Napísala Marta
Komédiu, v ktorej traja herci odohrajú za dve hodiny kompletné Shakespearove dielo ponúklo minulý týždeň v premiére Mestské divadlo v Žiline. Všetkých 39 hier Williama Shakespeara, vrátane hitov ako Rómeo a Júlia, Othello, Macbeth a ako malý bonus Hamlet vo viacerých verziách, predviedli traja bratislavskí herci – Martin Hronský, Marcel Nemec a Marián Prevendarčík. Nielenže naštudovali kompletné dielo najväčšieho svetového dramatika, ale dokázali ho predviesť za dve hodiny. To všetko pod taktovkou česko-slovenského režiséra Martina Čičváka.
Ste síce rodák z Košíc, ale vašou domovskou scénou sa stal Činoherní klub v Prahe. Na Slovensku sa síce objavujete čoraz častejšie, ale stále len ako hosťujúci režisér. Prečo ste si vybral českú divadelnú scénu, je lepšia ako tá naša Slovenská?
– To sa určite nedá takto jednoznačne povedať, no priznávam, že v Čechách je to iné ako na Slovensku. V Prahe sa rozmýšľa o divadle trochu inak ako v Bratislave. Ale fakt, že som zamestnaný v českom divadle, vyplýva len z toho, že keď som v Brne študoval Janáčkovu akadémiu, ešte počas štúdií som dostal ponuku nastúpiť do Národního divadla v Brne. Ja som samoszrejme bol rád a súhlasil som. Následne som dostal ponuku nastúpiť do Činoherního klubu v Prahe, kde som dodnes. Pravdou tiež je, že na Slovensku v tom čase nebolo toľko práce, až postupne som začal mať ponuky zo Slovenského národného divadla a iných slovenských divadiel.
Ako hosťujúci režisér ste podpísaný aj pod najnovšou premiérou žilinského Mestského divadla nazvanou Kompletný Shakespeare zhltnutý za dve hodiny. Dá sa vôbec Shakespearovo dielo zhltnúť za dve hodiny?
– Ale áno, dá sa to. Navyše, my to stíhame v ešte kratšom čase, v prvej polovici inscenácie. Druhú polovicu hráme iba Hamleta.
Kompletný Shakespeare zhltnutý za dve hodiny je podľa informácií z bulletinu komédia, ktorá vracia Shakespearovi to, čo mu jeho nešikovní inscenátori často berú – vtip, švih, pádnosť a lapidárnosť.
– Samotná komédia je autorské dielo troch angličanov, ktorí ju hrali s obrovským úspechom desať rokov v jednom z londýnskych divadiel. Ale hrali ju na úplne inom základe ako my. Oni si tak trochu strieľajú zo Shakespearovského pátosu,
deklamačného herectva, kritizujú pátos shakespearovho jazyka, pretože angličtina nepozná moderný preklad Shakespeara. My ale máme moderný preklad Shakespeara, u nás tento dramatik nemá taký pátos,má hybnosť. My sme teda síce vychádzali z ich hry, no Ľubomír Feldek ju preložil a upravil s jedinečným moderným a súčasným humorom. Celé to pôvodné dielo sme dosť prekrútili a vyšlo z toho takéto komediálne dielo. Švih to určite má, je to v šialenom tempe. Či to má humor, to musia posúdiť diváci, pretože humor nie je úplne objektívna vec, ale ja dúfam, že áno, my sme sa zabávali nemsierne, keď sme to pripravovali. A lapidárnosť ? O tej nepochybujem, že tam je, je jej tam až-až…
Ďalšie ukážky práce