Poviedka, z ktorej mrazí: Lovec múch

Cez oblôčik sa do izby dralo slnko. Bol prvý jarný deň. Karolína si vychutnávala teplé lúče znásobené dvojitým sklom. Na lícach ju príjemne šteklili. Zima bola toho roku nekonečná. Podľa Karolíninho odhadu trvala minimálne pol roka, ak nie ešte o nejaký deň dva dlhšie.

S úľavou spomínala na krátke šedivé dni a nekonečné noci treskúcich mrazov, kedy sa musela prikrývať dvoma paplónmi, aby vôbec zaspala. Tá studená mizéria bola teda definitívne preč. Aspoň na najbližších šesť mesiacov. Prepadla ju neovládateľná chuť niečo urobiť.

Obzrela sa po kuchyni. Uprace. Poriadne vygruntuje. Ale najskôr postaví zeleninu na polievku. Odkiaľsi spoza kredenca sa vypotácal pavúk. Ledva nohy prekladal. Vyhladovaný po dlhej bezmuchovej zime. Karolína zhnusene pokrútila hlavou  a zodvihla nohu, aby ho zašľapila, ako to mala vo zvyku.

Potom sa mu lepšie prizrela a zaváhala. Nenávidela pavúky. Obzvlášť veľké a chlpaté. Tomuto sa na chrbte jasne vynímal bodkovaný kríž. Nebol síce taký veľký, ani taký chlpatý ako dospelý križiak, ale Karolíne bolo jasné, že by čoskoro zmocnel. Pri tej predstave ju striaslo.

Križiak znehybnel, nohy zalomené ako to vídala u mŕtvych. Fúkla do neho, ale on sa namiesto bezhlavého úteku iba slabúčko zachvel. Akoby nevládal. Prišlo jej ho ľúto. Neublíži mu. Zato ho ale nespustí z očí, nech by šiel kamkoľvek. Chce vedieť, kde je. Keď spevnie, vynesie ho von, kam patrí. Tam jej nebude prekážať.

Nemala sa zľutovať

Cestou ku chladničke nespúšťala pavúka z očí. Zeleninu vytiahla a očistila len po pamäti. Naložila do hrnca a postavila na sporák. S očami zapichnutými do chlpatého tvora na podlahe. Keď zapálila oheň pod hrncom, znova si kvokla nad pavúka. Zvažovala, že ho predsa len vynesie von okamžite.  Je tam viac potravy ako vnútri v dome.

Odrazu na sporáku zrinčala pokrievka. Karolína pohotovo vyskočila a stiahla plyn, aby hrniec nevykypel. Trvalo to len zlomok sekundy a bleskurýchle otočila hlavu späť v nepríjemnej predtuche. Pavúka na podlahe nebolo. Dokelu, zakliala. Dookola si opakovala, že sa nemala zľutovať. Nemala sa nad tým pankhartom zľutovať.

Keď neskôr dojedla polievku, natiahla sa na lavicu pri stole. Mala byť z čoho unavená. Vyriadila celú kuchyňu dúfajúc, že natrafí na toho chlpatého pankharta. Nenatrafila. Napriek tomu bola spokojná, pretože si bola veľmi istá, že s ňou v kuchyni nie je. Zadriemala.

Prebudilo ju šteklenie na krku. Vyšlo popri uchu na pravé líce. Poprechádzalo sa po nose, cez ľavé líce až k ústam. Keď zastalo na perách, Karolína s hrôzou vytreštila oči. Netrvalo dlho, kým si uvedomila, že tie roztrasené nožičky pozná. Ústa sa jej otvorili automaticky, ale výkrik zostal pridusený v hrdle, do ktorého spadol neopatrný lovec múch.

Poviedka z ktorej mrazí o neopatrnom lovcovi múch mi v hlave skrsla po nepríjemnom zážitku s pavúkom.

Páčila sa ti poviedka z ktorej mrazí o neopatrnom lovcovi múch? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 😉. Ďakujem.