Príbehy zo života sú pre autora jedinečným zdrojom inšpirácie. Ten dnešný je z Európskeho týždňa mobility. Niekedy prosto aj dobrý nápad vypáli zle 😏.
„Držte si toho chlapca, lebo ho rozpučím!“ Kričala korpulentná pani raziac si cestu preplneným autobusom ku dverám. Ľudská tlačenka v tesnom autobusovom čreve pobúrene zavzdychala.
Ktosi to útle chlapča vtiahol z uličky medzi sedačky. Cestujúci k nemu s chvatom pchali hlavy, ramená alebo aspoň svoje tašky, aby uvoľnili miesto pohrome v modro-bielom svetri. Ako lavína brala so sebou všetko, cez čo sa prevalila.
Au, dávajte pozor! Zvrieskol ktosi, keď mu prešla po nohe. Bachaaa, moja rukaaa! Kvílil ďalší, ktorému zachytila rukáv vetrovky. Chvíľu hrozilo, že chlap príde aj o ruku. Ťažkým vydýchaným vzduchom sa niesli spotené stony a hlasné protesty. „Kristepane, to ste sa nemohli hneď po nástupe postaviť ku dverám? Načo ste si sadali?!“ Kdesi vzadu sa zachichotal adolescent. Ľudia si zo všetkých síl pridŕžali kabelky, ruksaky i vlastné telá. O sedačky, zriedkavé tyčky, aj o iných cestujúcich.
Príbehy zo života pobavia aj pobúria
Chaos a pobúrenie v preplnenom autobuse v rannej dopravnej špičke vyvolala obézna pani, vedľa ktorej som sedela. Vzduch bol ťažký, ľudia natlačení. Keď na prvej zastávke v krajskom meste konečne vystúpilo asi desať ľudí, všetci si vydýchli úľavou. Lačne nasávali čerstvý vzduch, spokojní, že najhoršie majú za sebou. Vtedy sa dáma vedľa mňa prebudila. Kričala, že zabudla vystúpiť a začala sa teperiť von. Prevalcovala ma ako cestný valec čerstvo položený asfaltový koberec a vrhla sa do upchatej uličky, kde narobila poriadny chaos. Keď konečne vypadla z dverí, ľudia, ktorých vytlačila, alebo duchaprítomne vybehli von sami, chvatne naskákali späť, ponaprávali si pomliaždené údy, otlačené rebrá, pokazené účesy, ktosi aj utrhnutý remeň na taške. Všetci spotení, červení, zničení.
Posunula som sa na uvoľnené sedadlo pri okne. Po pani „Apokalypse“ zostal na skle mastný otlačok čela a vo vzduchu jej ťažký parfém. Znechutený dav v uličke sa pomaly upokojoval. Niekto ešte nadával, iní neveriaco krútili hlavou a mne bolo do smiechu: to nevymyslíš, to je život. Niekedy ani dobrý nápad nevypáli najlepšie 😉.
Európsky týždeň mobility v ľuďoch podnietil túžbu zmenšiť uhlíkovú stopu, zlepšiť kvalitu ovzdušia a v neposlednej rade ich zlákal k verejnej doprave lacnejším lístkom. V rannej špičke sme cestovali celý týždeň ekologicky a za polovicu, ale natlačení ako haringy. Krajská samospráva si v jeho závere pochvaľovala navýšenie počtu cestujúcich v prímestskej doprave o 26 percent. Po víkende ľudia zasa naštartovali svoje autá. Z bočných ciest sa nervózne tlačili do plaziacej sa kolóny. Autobus bol zasa poloprázdny a mal 20-minútové meškanie 😉.
