Vyberte stranu

Ľubochnianska dolina je vraj najdlhšou na Slovensku. Meria úctyhodných 25 kilometrov. A všetky sú pokryté asfaltovým kobercom. Wau! Ľubochnianska dolina je skrátka pre bicykel stvorená.

Ľubochnianska dolina je pre bicykel stvorená.

Vďaka asfaltke a jej nekonečnosti je Ľubochnianska dolina ideálna pre cyklistov ako ja. Teda takých, čo pod kolesami uprednostňujú nenáročný hladký povrch. A minimálnu námahu. Od začiatku po koniec je len 400 metrové prevýšenie. Na dvadsiatich piatich kilometroch je zanedbateľné. Ani sa nezadýchate.

Veľkým bonusom je absencia áut, keďže do doliny majú vstup povolený len výnimočne. Vďaka tomu si to môžete na bicykli rozfofrovať pekne naplno. Valiť dolinou ako kométa. Najmä naspäť, kedy to ide úplne samo. Ak sa ešte zapriete do pedálov, predbehnete aj vlastný tieň.

Ľubochnianska dolina ponúka 25 km asfaltu.

Bufety nahľadajte

Do Ľubochnianskej doliny odbočíte z námestia v Ľubochni. Tú nájdete medzi Kraľovanmi a Ružomberkom. Šliapať sa oplatí začať už pred Národným endokrinologickým ústavom v centre obce.

Autom sa dá ísť aj o kus ďalej, do doliny, ale pripravíte sa o možnosť zaslúženého občerstvenia na záver cyklotúry. V celej doline naň totiž nikde nenarazíte. Zato pred ústavom je reštaurácií hneď niekoľko, v sezóne aj so živou muzikou.

Pohodlná asfaltka končí po dvadsiatich piatich kilometroch pri Močidle. Je tam okrem všadeprítomných ovadov aj kniha, do ktorej sa dá zapísať. Nechýba posedenie, ale dotieravý hmyz vám neumožní využiť ho a najesť sa.

Močidlo je koniec asfaltky, ale nie Ľubochnianskej doliny. Pokračovať môžete lesnou cestou.

Pre milovníkov adrenalínu

Za Močidlom si na svoje konečne prídu aj priaznivci adrenalínovej horskej cyklistiky. Môžu pokračovať po niektorej z lesných ciest do veľkofatranských sediel. Alebo sa vyštverať (s bicyklom na pleci) po žltej na kapustnicu na Chatu pod Borišovom.

Zamakať sa ale dá aj na niektorej z odbočiek po ceste. Napríklad na veľkofatranský Kľak alebo k jazeru Blatné, ktoré je v čase sucha skôr podmočenou lúkou v rovnomennej doline. Alebo ešte ďalej, až k hotelu Smrekovica. 

Za Močidlom dolina prudko stúpa do lesa, napríklad na Chatu pod Borišovom.

Ľubochnianske tajchy a ovady

Dolinu prejdete tam aj späť zhruba za tri hodiny. Najkrajším bodom je Ľubochniansky tajch pred záverom doliny. Žiari tam ako obrovský zelený smaragd a svojou krásou vyráža návštevníkom dych.  Môžete sa pri ňom na vyhradenom mieste odľahčiť alebo si opiecť slaninku. Ak si ju prinesiete. Je to zároveň jediné miesto, kde vám prekvapivo dajú pokoj ovady. Zrejme im viac vonia plastová „latrína“ ukrytá v kríkoch.

Ovady vás v lete ochotne sprevádzajú celou cestou. Odvezú sa na čomkoľvek. Na vás, na vašom bicykli, uspokoja sa aj s blatníkom od kolesa. Len aby to nemali ďaleko k vašej nohe, ak sa pozabudnete oháňať. Cesta Ľubochnianskou dolinou totiž vedie celý čas popri potoku Ľubochnianka. Oboje lemuje široká lopúchová aleja. A tá je v lete plná krvilačného hmyzu. Takže na repelent určite nezabudnite.

Vyšný Ľubochniansky tajch je prekrásny.

Share This