Najkrajšie túry v Roháčoch sú tie, z ktorých sa vrátite. Šťastní a plní energie.
Slnečný augustový štvrtok. Parkovisko Pod Spálenou. Pred ôsmou ráno je spolovice plné aj za päť eur na deň. Roháčske vrcholy priťahujú turistov ako magnet. Tresk. Bum. Bác. Búchajú dvere, kufre, topánky. Rýchle raňajky, toaleta a ide sa hore. Pešo alebo lanovkou. Hlavné smery sú dva. Roháčskou alebo Salatínskou dolinou. Dnes volím Salatínsku.
Spálený žľabom stúpam sama. Bez rozcvičky, pekne zostra. Potím sa. Fučím. Slnko ma nemilosrdne opeká. Cítim sa ako jahňa na ražni. V kopci len zberači čučoriedok. Nad hlavou nám bzučí lanovka. Kolieska vŕzgajú na každom stožiari. Ušetrila by mi deväťdesiat minút a veľa síl, ale dnes si chcem dať do tela. Fú, ale až takto nie. Na rázcestí zbabelo uprednostňujem pred prudkým stúpaním na Predný Salatín miernejšiu zjazdovku pod lanovkou :).
Z lanovky sa ozýva bezstarostný chichot. Sem-tam nadšený výkrik. Obdivné hvízdanie. Turisti! Už sa nevedia dočkať, kedy sa budú natriasať na rohatom západotatranskom hrebeni. Adrenalín im vytlačí z hlavy všetky starosti. Deväťhodinová túra s 1500 metrovým prevýšením cez Predný Salatín a Brestovú na Salatín, Spálenú a cez Pachoľu až do Baníkovského sedla a Roháčskou dolinou späť na parkovisko patrí medzi najkrajšie túry v Roháčoch. A najvyhľadávanejšie. Tri dvojtisícovky na trase. Vražedné zubaté Skriniarky. Pre týždňom z nich spadla 58 ročná turistka. Vraj bola vo vysokých horách skúsená. Precenila svoje sily, pošmykla sa jej noha, alebo len zakrútila hlava v ukrutnej horúčave?
Najkrajšie túry v Roháčoch sú tie, z ktorých sa vrátite. Šťastní a plní energie.
Ako tak stúpam kosodrevinou, nekonečnými serpentínami na hrebeň Predného Salatína, vzduch konečne chladne. Roháče sa ukazujú v plnej paráde. Chce sa mi kričať od šťastia. Niee, dnes nie je deň na umieranie. Kdeže Skriniarky, zapichujem to po tri a pol hodine na hôľnej Brestovej a totálne mokrá od potu padám do trávy. Takmer dvetisíc metrov nad morom je aj v žeravom poludní príjemne. Načúvam hvízdaniu vetra, svišťov a rozjarených dobyvateľov. Výhľady sú neskutočné! Roháčska koruna ako na dlani. Od Salatína, cez Pachoľu, Baníkov, Hrubú kopu, Plačlivé, Ostrý Roháč až po Volovec. Nedokážem od nich odtrhnúť oči rovnú hodinu. Potom už fakt musím. Dolu sú to dobré dve hodiny a domov ďalšie dve.
Zostupujem strmou trasou cez skalnatý Predný Salatín, ktorej som sa ráno zbabelo vyhla. Neľutujem, že ňou idem presne týmto smerom. Predo mnou je celý čas stena Zábrate s Rákoňou a Volovcom. Roháčske tapety sú dokonalé… Vôkol mňa sa striedajú farebné fialové koberce vresov s čučoriedkami a brusnicami. Kým na Prednom Salatíne a Brestovej to žilo, tu kráčam úplne sama. Počúvam len cvrčky. V lese nad parkoviskom sa opäť extrémne otepľuje. V bufete sa schladzujem predraženým radlerom. Misia splnená, baterky nabité na maximum. Najkrajšie túry v Roháčoch sú tie, z ktorých sa vraciam šťastná a plná energie.
Pripravujem knihu plnú zábavných historiek z mojich horských potuliek TURISTI
Hoci som nikdy poriadne nevytiahla päty z rodnej krajiny, rozhodne je na čo spomínať :).
Trasa:
Pod Spálenou (1 040 m n. m.), parkovisko, ZÁPADNÉ TATRY – Spálený žľab (1 295 m n. m.) – Salatínska dolina, lanovka (1 465 m n. m.) – Predný Salatín, hrebeň (1 805 m n. m.) – Brestová (1 910 m n. m.) – Predný Salatín (1 624 m n. m.) – Spálený žľab – Pod Spálenou, parkovisko
Dĺžka 9,7 kilometra, trvanie 5,5 hodiny, prevýšenie 915 metrov
Páčila sa ti táto story z hory? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 😉. Ďakujem.
