Starohorské vrchy križujú fantastické chodníky. Po jednom z nich sa dá túlať päť hodín, meria sedemnásť kilometrov, má 750 metrové prevýšenie a vedie k zaujímavým cieľom. Nádherná nenáročná túra pre všetkých nadšencov-objaviteľov.
Dvesto rokov staré múry banskej strojovne čnejú nad zavalenou šachtou Terézia. Ukrývala dvanásť metrové vodné koleso, ktoré pomáhalo zo šachty vyťahovať rudu a spúšťať ňou baníkov dolu do podzemia. 93 metrov hlboká diera však slúžila hlavne na vetranie starohorsko-špaňodolinských baní. Koleso roztáčala voda zo starohorských potokov. Baníci ju k nemu privádzali dômyselným banským vodovodom, ktorého repliku možno vidieť pri šachte. Ten ozajstný už vzal čas.
Drevené válovy za sto rokov zhnijú. Kamenné vodovodné štôlne zanesie zemina a ihličie. Dnes sa väčšina zaniknutých banských vodovodov využíva ako lesné cesty a turistické chodníky. Takže po Starohorských vrchoch neraz kráčate priamo banským vodovodom.
Starohorské vrchy sú plné pokladov
Odvaly v Richtárovej sa týčia k modrej oblohe ako obrovské kamenné hory. Rástli niekoľko storočí z vyťaženej hlušiny z baní. Tá obsahovala zvyšky vzácnych rúd, ktoré sa baníkom nepodarilo oddeliť v podzemí. Preto ju „práči“ na povrchu ešte premývali. Vzdali to len pred štyridsiatimi rokmi.
Dnes sem prúdia nadšenci s vrecami a snívajú o poklade 😊
O tom snívali aj rozhlasáci zo Slobodného slovenského vysielača v partizánskom bunkri MOR HO! Pod Jelenskou skalou. Ten ich mal podobu jedla, tepla a munície. Päť mesiacov sa po krídlami Pomstiteľa ukrývali pred nemeckými guľkami. Odpočúvali londýnsky a moskovský rozhlas a novinky tlačili v povstaleckom časopise pre celú partizánsku republiku. Kravku, čo spolu s cyklostylom vyteperili do hôr, dávno zjedli. Dochádzali im sily aj strelivo. Napokon sa vydali naproti oslobodeneckej armáde. Opustili Starohorské vrchy, prešli Prašivú, no na Chabenci v snehovej víchrici tridsať z nich zamrzlo.
Zo Sedla Dolný Šturec vedie chodník špaňodolinským vodovodom rovno ku krčme v Španej doline. Alebo k banskému prekopu. Dopravný tunel chce byť turistickou atrakciou. Ale prechodu cez dvojkilometrový tunel bráni železná brána. A tak je atraktívny len tým, že v ňom možno zazrieť „svetlo na konci tunela“ aj bez klinickej smrti či ťažkej depresie. Postavili ho len v minulom storočí na mieste bývalého banského vodovodu. Slúžil na zvážanie vyťaženej medenej hlušiny zo Sandbergu do Španej doliny, kde z nej získavali zvyškovú meď.
Veľkolepému plánu socialistického hospodárstva vyťažiť maximum ešte aj z odpadu padla za obeť 500-ročná banícka osada Piesky. Vysťahovali ľudí, zbúrali domy, prevrátili tamojšie haldy na ruby. Pritom zistili, že baníctvo v Starohorských vrchoch existovalo už pred tritisíc rokmi. Zachovali len kaplnku a jediný dom. Staré šachty sú dnes zavalené alebo zamurované, no stále z nich vyteká hnedá medená voda.
Z Pieskov do Starých Hôr vedie historická cesta, čo pamätá konské vozy a možno aj viac. Pred sto rokmi ju využívali Harmanecké papierne, ktoré v tunajšej barytovej štôlni ťažili baryt – známy pre jeho veľkú hmotnosť aj ako „ťaživec“. Fabrika ho používala na bielenie papiera. Dnes opustenú kľukatú tmavú štôlňu (d)obývajú netopiere.
Trasa
obec Staré Hory, pri kostole (470 n n.m., Starohorské vrchy) – Pod Richtárovou – Bunker Mor ho! (920 m n.m.) – Sedlo Dolný Šturec – Špania Dolina, Alžbetka – Ganiarka – Piesky – obec Staré Hory, pri kostole (470 m n.m., Starohorské vrchy)
Dĺžka trasy 16,6 kilometra a 5,5 hodiny, prevýšenie ↑↓ 780 metrov.
