Výlet: Obrovský vodopád a vodopády na Slovensku, ktoré tiež stoja za návštevu. Tento blog s tipmi na výlet k vodopádom už zaujal viac ako 1800 ľudí.
Vodopády sú výborným cieľom pre tých, čo nemajú kondičku. Nenáročnú trasu zvládnu takmer všetci. Výlet odporúčam na jar alebo po daždi, lebo vtedy sú plné vody. Pretekajú a zbesilo penia. Aj tie, ktoré inokedy len smoklia.
Nenáročnú, často až vychádzkovú trasu zvládnu starí, chorí, unavení, leniví aj deti.
Padajúca masa vody má relaxačné účinky. Stačí sa do nej zahľadieť a počúvať ako šumí a buráca.
Ak však máš vody plné zuby, lebo si ju po prívalovom daždi len pred chvíľou odčerpal z pivnice a zatopenej záhrady, vodopády ťa nenadchnú. Vyber sa k nim radšej v lepšom rozpoložení mysle.
Topánky na nohy, na plecia batohy a vyrážame na výlet na Obrovský vodopád a ďalšie vodopády na Slovensku, ktoré sa oplatí vidieť.
Výlet: Obrovský vodopád a vodopády, ktoré sú najľahšie dostupné
Lúčanský vodopád (595 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: veľmi ľahká
Východzí bod: obec Lúčky (okres Ružomberok)
Čas dosiahnutia: 10 minút
Lúčanský vodopád je len na skok od parkoviska a vedie k nemu pohodlný asfaltový chodník. Vodopád sa nachádza priamo v dedine. Kvôli nezvyčajnému travertínovému podložiu je národnou prírodnou pamiatkou. Je naozaj výnimočne krásny a väčšinou aj plný vody. Vysoký je okolo 12 metrov a voda sa v ňom hladko kĺže po travertínoch v niekoľkých kaskádach.
Hlbocký vodopád (468 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: veľmi ľahká
Východzí bod: obec Hlboké (okres Bytča), parkovisko je na konci obce, k dispozícii sú aj verejné toalety
Čas dosiahnutia: 15 minút
Hlbocký vodopád v Súľovských vrchoch pripomína otvorené ľudské hrdlo a to z neho robí skutočnú svetovú raritu. Nie je veľmi vysoký ani mohutný, ale jeho vzhľad a prístup k nemu tento hendikep vyvažujú. K vodopádu vedie lesný chodník priamo z parkoviska na konci obce Hlboké, ak prídeš autobusom, cesta je dlhšia o prechod dedinou. Stúpanie je minimálne, na necelom kilometri (z parkoviska) len niečo cez 100 metrov.
Vodopád zaujal aj filmárov a účinkoval vo viacerých slovenských rozprávkach.
Pri poslednej návšteve ma príjemne prekvapili verejné toalety, ktoré sú na väčšine parkovísk k turistickým cieľom a atrakciám len zbožným želaním. Napriek tomu, ľahkému prístupu i atraktivite vodopádu je jeho návštevnosť stále slabá.
Kamenný vodopád (približne 450 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: veľmi ľahká
Východzí bod: Šimonova veža za Šiatorskou Bukovinkou pod hradom Šomoška (okres Lučenec)
Čas dosiahnutia: 35 minút
Netradičný kamenný vodopád, ktorý by si určite mal vidieť na vlastné oči. Je európskym unikátom spred štyroch miliónov rokov a namiesto vody sa ním rútila žeravá bazaltová láva. V kráteri sopky pod povrchom stuhla na päť a šesť hranné bazaltové stĺpy. Odhalili ich robotníci pri ťažbe suroviny na výstavbu hradu Šomoška koncom 13. storočia. Pod deväťmetrovým vodopádom síce šumia len okolité buky, ale aj bez burácania vody je úchvatný. Prístup je k nemu veľmi pohodlný, širokou lesnou cestou.
Obrovský vodopád a vodopády Studeného potoka (1160 až 1330 m n. m.)
Náročnosť trasy: ľahká
Východzí bod: Hrebienok (Vysoké Tatry)
Čas dosiahnutia: 35 až 60 minút
Obrovský vodopád je posledný z troch vodopádov Studeného potoka vo Vysokých Tatrách. Všetky sú na jednej trase a dajú za pozrieť za necelé tri hodiny aj s návratom na východzí Hrebienok nad Starým Smokovcom. Práve z neho je k vodopádom najľahší prístup. Ak sa vyvezieš lanovkou, ušetríš hodinu času a námahu na prekonanie 300 výškových metrov. Ďalších 300 výškových metrov ťa totiž čaká k samotným vodopádom. Prudkými, ale typickými tatransky pohodlnými serpentínami najskôr zostúpiš k prvému, kaskádovitému Dlhému vodopádu. Je nevysoký, ale dlhý a mohutný. Od neho vystúpiš na lávku pred Veľkým vodopádom. Obdivovať sa dá aj zhora z turistického chodníka. Ďalej po červenej značke smerom na Zamkovského chatu je spomínaný Obrovský vodopád. Biela spenená voda padá skalnou roklinou do impozantnej hĺbky 20 metrov.
Šútovský vodopád (770 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: ľahká
Východzí bod: osada Rieka alebo obec Šútovo (okres Martin)
Čas dosiahnutia: 1,5 hodiny
K Šútovskému vodopádu je to z parkoviska v osade Rieka alebo z plateného parkoviska tesne pred vstupom do Šútovskej doliny po modrej turistickej značke zhruba 5 kilometrov. Spočiatku vedie dolinou Šútovského potoka široká asfaltová cesta vhodná aj pre kočíky, za bufetom Vodopád sa však mení na lesný chodník, miestami poriadne hrboľatý a skalnatý. Napriek zhruba 300 metrovému prevýšeniu je to pohodlná vychádzka. Stúpanie pocítiš v nohách len v krátkej záverečnej etape. Šútovský vodopád je s výškou 38 metrov najvyšším vodopádom v Malej Fatre. Môžem potvrdiť, že je naozaj impozantný. Ešte viac po daždi alebo na jar. Ani mimo toho sa veľmi nezmenšuje, napájajú ho Mojžišove pramene v Krivánskej Malej Fatre a tam o vodu nikdy nie je núdza.
Jelení vodopád (880 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: ľahká
Východzí bod: Čutkovská dolina pri Ružomberku
Čas dosiahnutia: 1:40 minút
Čutkovská dolina za Ružomberkom ponúka dva milé vodopády. Oba sa dajú pozrieť v jednej zhruba štvorhodinovej ľahkej túre. Meria 11,5 kilometra s prevýšením 575 metrov. Opäť je lepšie vybrať sa k nim po daždi alebo topení snehu, kedy sú pôsobivejšie ako v období dlhšieho sucha. V máji 2023 neboli odbočky a trasy k vodopádom vôbec vyznačené, blúdili sme a nielen my, chodníky sme trafili len vďaka navigácii v hodinkách.
Z parkoviska vedie po asfaltovej ceste modrá značka okolo Čutkovskej vodnej nádrže. Prvý je na trase 24 m vysoký Jelení vodopád. Odbočuje sa k nemu doľava na nevýrazný chodník, ktorý sa dá ľahko prehliadnuť. Nasleduje najskôr mierny, potom prudší výstup horou s opäť dosť nenápadnou odbočkou vpravo k strmému kopcu. Na jeho konci vo výške 880 m n. m. je vodopád. Pôsobí síce výškou i šírkou impozantne, ale vody v ňom padá máličko.
Nižný Jamišný vodopád (880 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: ľahká
Východzí bod: Čutkovská dolina pri Ružomberku
Čas dosiahnutia: 1:35 minút
Prístup k Nižnému Jamišnému vodopádu je (resp. v r. 2023 bol) ešte nenápadnejší ako k Jeleniemu. Z asfaltky sa odbočuje tesne pred Chatou pod Kozím, tentokrát doprava. Chodník vedie celkom záživným lesom s lávkami i prudkými stúpaniami zdanlivou divočinou. Jamišné vodopády sú síce dva, ale prístupný je len 12 m vysoký Nižný vo výške 860 m n. m. Napriek polovičnej výške i šírke vodopád pôsobí oveľa mohutnejšie ako Jelení – tečie ním viac vody, takže je veľmi efektný, aj keď je malý.
Na trase je prevýšenie 360 metrov.
Oba vodopády odporúčam navštíviť v jednej spoločnej túre.
Kmeťov vodopád (1210 m n. m.)
Náročnosť trasy: ľahká
Východzí bod: parkovisko Tri studničky (Vysoké Tatry)
Čas dosiahnutia: 1 hodina 45 minút
Kmeťov vodopád v Kôprovej doline je s výškou 80 až 90 m najvyšším na Slovensku. Keď pred ním zastaneš, ani ho celý nevidieť. Musíš vyšliapať na vyhliadku (v čase našej návštevy dosť zarastenú vegetáciou) zhruba v strede vodopádu, aby sa ukázal v plnej kráse. K vodopádu vedie takmer 6 kilometrový chodník tatranským lesom, zhruba polovica cesty je po asfaltke dolinou. Chodník striedavo stúpa i klesá, celkovo tak zdoláš takmer 400 metrové prevýšenie. Ideálna vychádzka pre tých, čo milujú mnohotvárnu a jedinečnú tatranskú prírodu, ale nechcú sa nadrieť :).
Šarafiový vodopád (1480 m n. m.)
Náročnosť trasy: ľahká
Východzí bod: ústie Žiarskej doliny (Západné Tatry)
Čas dosiahnutia: 1 hodina 50 minút
K Šarafiovému vodopádu vedie široká 5 kilometrov dlhá asfaltka Žiarskou dolinou. Za Žiarskou chatou sa zmení na lesný chodník. Stúpanie 420 výškových metrov ku chate je na takej dĺžke veľmi mierne, ale konštantné celou dolinou. Za chatou stúpa chodník po zelenej značke okolo symbolického cintorína omnoho prudšie – k vodopádu musíte prekonať na zhruba pol kilometri ďalších 160 výškových metrov. Vodopád končí priamo na turistickom chodníku, v skalných kaskádach Šarafiového potoka sa voda hladko kĺže zhruba 20 metrov. V horúcom dni sa vo vodopáde turisti radi osviežujú a niektorí sa pri ňom vyvalia na karimatky a užívajú pokoj a krásny výhľad na monumentálny masív Čiernych stien naproti.
Ráztocký vodopád (približne 820 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: ľahká
Východzí bod: parkovisko v ústí Kvačianskej doliny
Čas dosiahnutia: 1 hodina 10 minút
Ráztocký vodopád je vysoký len zhruba 8 metrov a pri suchom počasí ľahko stratí vodu. Z tohto dôvodu som ho pri prvej návšteve vôbec nenašla. Druhýkrát som mala šťastie a ukázal sa v plnej kráse. K vodopádu vedie tri kilometre dlhá lesná cesta Kvačianskou dolinou. Viac ako dvestometrové prevýšenie je na nej zanedbateľné. Popri vychádzke možno obdivovať hlboké kaňony, krasové braláa špeciálne Jánošíkovu hlavu i staré mlyny v Oblazoch.
Výlet: Obrovský vodopád a vodopády so stredne náročnou dostupnosťou
Vodopád Bystré (1030 m n. m.)
Náročnosť trasy: ľahká až mierne náročná pre technické pomôcky
Východzí bod: Horský hotel Poľana (z obce Hriňová, okres Detva)
Čas dosiahnutia: 50 minút (naspäť 1 hodina 5 minút)
K horskému hotelu Poľana sa dá vyviezť autom alebo na bicykli. Odtiaľ vedie chodník dolu po asfaltke a zelenej turistickej značke. Cestu neskôr vystrieda lúka i les a napokon rebríky. Pod nimi je úchvatný vodopád. Voda padá po 20 metrov vysokých čiernych andezitových blokoch. Späť k hotelu je potrebné vyšliapať dvestošesťdesiatpäť metrov, čo je na dvoch kilometroch stúpanie, ktoré nohy cítia, ale nič nezvládnuteľné. Väčšou prekážkou môžu byť rebríky nad vodopádom najmä pre starších a ľudí s pohybovými problémami.
Rebríky sa dajú obísť inou trasou – o niečo dlhšou, ale menej strmou trasou z Bystrého – Vrátok. K vodopádu prídeš z opačnej strany, z hriňovských lazov. Viac ako trojkilometrová trasa trvá zhruba hodinu a pol, má 300 metrové prevýšenie (veľmi pozvoľné) a k vodopádu vystúpiš po drevených, za mokra aj šmykľavých schodoch so zábradlím. Lepšie ako rebríky.
Vodopád Červené piesky (915 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: stredne náročná
Východzí bod: parkovisko na konci obce Prosiek (okres Liptovský Mikuláš)
Čas dosiahnutia: 1 hodina 30 minút
Napriek tomu, že štvorkilometrový chodník k vodopádu nie je náročný ani kondične, ani technicky, predsa len nie je taký pohodlný ako k predchádzajúcim vodopádom. Je úzky, skalnatý, často mokrý a klzký, lebo vedie aj priamo korytom Prosiečanky. V závere trasy je na strmej klzkej skale pre istotu reťaz na jej ľahšie zdolanie. Takže oceníš dobrú obuv a pevné nohy.
Prostredie je ohromujúce. Divoký les, úzka a vysoká tiesňava, zurčiaci potok, salamandry a pritom pozvoľné tristo metrové stúpanie. Na konci zastaneš v 15 metrov vysokom červenom skalnom kotli. Zhora sa do neho rútia hektolitre vody a je to fakt paráda.
Brankovský vodopád (800 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: stredne náročná
Východzí bod: obec Podsuchá pri Ružomberku
Čas dosiahnutia: 45 minút
Brankovský vodopád je s výškou 55 metrov najvyšším v Nízkych Tatrách. Keď pod ním po tridsiatich minútach šliapania asfaltkou a lesnou cestou dorazíš, určite ťa ohromí. Ak je dostatok zrážok, padá z Kuruckej skaly toľko vody, že za pár sekúnd pri ňom si premočený. Aj zablatený. Dážď rozbahní prístupovú cestu, najmä jej záverečný úsek, kedy vedie korytom potoka.
Na Rázcestí pri Kuruckej skale je upozornenie o výstupe na vlastné riziko. Neviem, či je to kvôli padajúcim skalám pri vodopáde alebo šmykľavému svahu pod ním, kde k výstupu pomáhajú reťaze.
Prekonať dvesto výškových metrov a trochu sa v sparnom dni zapotiť a zablatiť sa rozhodne oplatí. Vlhká a chladná klíma pri vodopáde je balzam na dýchacie cesty. Padajúca voda poteší oči aj uši. Upokojí myseľ. A ak sa k vodopádu miesto chodníka prebrodíš priamo potokom ako ja, Kneippov šliapací kúpeľ vo welness centrách môže ísť do … (však vieš kam).
Vodopád SKOK (1760 m n. m.)
Náročnosť trasy: stredne náročná
Východzí bod: Štrbské pleso, stanica električky
Čas dosiahnutia: 1:45 h, s cestou späť 2:55 h
Vodopád Skok má výšku okolo 30 metrov. Je vďačným cieľom ľahkých turistov i náročnejších vychádzkarov na Štrbskom plese. Poteší prístup i dizajn, hlavne pri topení snehu a po daždi. Zo Štrbského plesa je dostupný po žltej značke za jeden a pol hodiny, naspäť, dolu kopcom to trvá zhruba hodinu. Prevýšenie štyristo tridsaťpäť metrov na piatich kilometroch rozprúdi potné žľazy, ale nevysilí. Chodník k vodopádu je typický tatranský – široký a vydláždený, a teda ťažko pohodový. Vedie najskôr lesom, potom kosodrevinou a napokon nechýbajú ani ohurujúce tatranské panorámy. Pri vodopáde sa dá posedieť na skalách a dokonale zrelaxovať.
Vodopád je prvou atrakciou na trase na Bystrú lávku, avšak tá je už celkom iný level, určený len pre naozaj zdatných a nebojácnych turistov s riadnou vysokohorskou výbavou.
Vodopády v Jánošíkových dierach (640 – 900 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: mierne náročná kvôli technickým pomôckam
Východzí bod: parkovisko Biely Potok v Terchovej (okres Žilina)
Čas dosiahnutia: 35-50 minút
Jánošíkove diery sú taký malý Slovenský raj v Krivánskej malej Fatre. Tiesňava s mnohými rebríkmi, reťazami a vodopádmi ponúkne prvé vodopády už po polhodinke šliapania. Postupne je na trase z Dolných do Horných Dier vraj až trinásť vodopádov. Nerátala som ich, ale môže byť. Najmohutnejšie sú v dolnej časti, najdlhšie v hornej. Najvyšší terchovský vodopád má 4 metre. Ďalšie štyri vodopády sú v Nových Dierach. K terchovským vodopádom potrebujete v klzkom skalnatom teréne pevnú obuv i nohy a ruky, na ktoré sa môžete spoľahnúť 😊.
Módne vychádzkové tenisky nie sú najvhodnejšia výbava…
Roháčsky vodopád (1340 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: ľahká až stredne náročná
Východzí bod: parkovisko Pod Spálenou (Západné Tatry-Roháče)
Čas dosiahnutia: 1 hodina 30 minút
K Roháčskemu vodopádu vedie široká asfaltová cesta s miernym stúpaním. Ono až také mierne v skutočnosti nie je, je to slušných 300 m do výšky, ale rozložené postupne na tri kilometre sa na pohodlnej ceste tvári naozaj nenápadne. Na konci ústi do lesa s prudším chodníkom s vysokými kamennými schodmi. Takže si užiješ aj trochu ľahkej turistiky. Z parkoviska pod Spálenou vyraz po zelenej, za Šindľovcom to strihni na červenú a na Adamculi odboč na modrú turistickú značku. Hukot vodopádu začuješ z diaľky. Na mieste ho už treba poriadne prekrikovať. Roháčsky vodopád je najmohutnejší vodopád na Slovensku, s najväčším prietokom vody za sekundu. Rúti sa do hĺbky 23 metrov. Fotka v blízkosti vodopádu znamená, že budeš okamžite totálne mokrý.
Velický vodopád (1750 m n. m.)
Obtiažnosť trasy: stredne náročná
Východzí bod: Nový Smokovec (Vysoké Tatry)
Čas dosiahnutia: 2 hodiny 30 minút
K Velickému vodopádu pod Gerlachovským štítom si poriadne šliapneš, ak nie si ubytovaný v Sliezskom dome. Vtedy by si bol pri vodopáde za 10 minút a bez námahy. Ak ale to šťastie nemáš, čaká ťa dva a pol hodiny prudkého výšľapu. K Velickému plesu, nad ktorým tróni vodopád, vedie veľa ciest. Ja som si vybrala 5 a pol kilometrovú trasu z Nového Smokovca. Prekonáva 700 výškových metrov, takže nejaká tá kondička sa zišla. Lepšie to nie je ani inými trasami. S výnimkou tej zo Starého Smokovca, ak sa na Hrebienok vyvezieš lanovkou. K vodopádu platí zimná uzávera chodníka, ale v zime je aj tak zamrznutý, takže ho nevidieť.
Kľacký vodopád (990 m n. m.)
Náročnosť trasy: stredne náročná
Východzí bod: parkovisko v obci Vrícko (okres Martin)
Čas dosiahnutia: 1 hodina 20 minút
Kľacký vodopád je úžasné dielo prírody v lúčanskej Malej Fatre. Obrovský vodopád to síce nie je, ale keď pri ňom človek stojí, neverí, že má len 30 metrov. Najľahšie sa k nemu dá dostať z Vrícka. Takmer štvorkilometrová cesta (doslova) stúpa miernym tempom dolinou a až v záverečnej fáze spôsobuje výdatne potenie. Prevýšenie na trase má 400 metrov, bez potu to nejde. K vodopádu je prístup aj z Fačkovského sedla alebo z Rajeckej Lesnej, ale sú to dlhšie trasy a omnoho náročnejšie na kondičku. Trasa zo Širokej doliny za Rajeckou Lesnou trvá takmer 3 hodiny a má 680 metrové prevýšenie, z Fačkovského sedla je skratkou popod Kľak vodopád vzdialený 2,5 hodiny s viac ako 500 metrovým prevýšením.
Blízko k vodopádu sa nedá dostať, respektíve, nevedie k nemu žiaden chodník. Návštevníci sa naň majú pozerať len z cesty. Terén k nemu je prudký a ťažko schodný.
Obrovský vodopád, Slovenský raj (721 m n. m.)
Náročnosť trasy: náročná kvôli technickým pomôckam
Východzí bod: parkovisko Podlesok alebo Čingov centrum
Čas dosiahnutia: 2,5 – 3 hodiny
Obrovský vodopád v Slovenskom raji je dostupný len Ferratou HZS Kyseľ, ktorá nie je vychádzková, ani ľahká. Z Čingova je k nástupu na ferratu 3 hodiny šliapačky, potrebný je ferratový výstroj a platí sa vstupné. Kto sa nebojí technických pomôcok môže potom vystúpiť skalami až k Obrovskému vodopádu a po stúpačkách v skale popri vodopáde až hore na mostík nad vodopádom.
Na mostík možno prísť aj inak ako ferratou, z opačnej strany po turistickom chodníku z Podleska cez Kláštorisko. V záverečnom úseku sú však aj tam pomerne náročné technické pomôcky a vodopád z mostíka veľmi nevidieť. Aj tak to môže byť príjemná ľahká túra lesom s adrenalínovým spestrením. Trasa meria po vodopád 7 km, prevýšenie je 405 m.
Slovenský raj má veľa pekných vodopádov, trasy k nim nevyžadujú veľkú kondičku, ale nie sú vhodné pre každého a teda ich neradím k ľahko prístupným. Vedú roklinami po klzkých drevených i kovových rebríkoch a lávkach, stúpačkami na skalách a často priamo korytami potokov zasypanými polámanými stromami. Pozrieť si ich môžete v galérii.
Páčili sa ti tipy na výlet k Obrovskému vodopádu a vodopádom na Slovensku, ktoré tiež stoja za návštevu? Zdieľaj a ukáž ich ostatným . Ďakujem.