Baltské more a Hel sú skvelým dovolenkovým cieľom pre turistov, ktorí hľadajú pokoj, nádhernú prírodu a búrlivú krásu severských pobreží.

Baltské more

má dlhé pieskové pláže, je studenšie ako Jadranské more a má oproti nemu trikrát nižšiu salinitu, takže nevysušuje pokožku. Overené na vlastnom jazyku i tele😊.

Hel

je čarovné mestečko na koncovom výbežku rovnomenného polostrova v Baltskom mori na severe Poľska s bohatou rybárskou a vojenskou históriou, majákom, prístavom, plážami, romantickým mólom a uličkami, s Fokáriom a s množstvom reštaurácií.

No a čo robia turisti pri mori? Zamieria do najbližšej hory 😊 a chodia na túry. Čo iné?

Tento rok sme milované slovenské hory na týždeň vymenili za Baltské more. Lebo, čo akú krásnu prírodu doma máme, občas zatúžime vidieť aj niečo iné. V posledných rokoch sme dychtili po bielych Helských dunách a nekonečných piesočných plážach temnomodrého Baltského mora.

A tak sme prešli od snov k činom, prekonali 900 kilometrov, ktoré nás od toho pozemského raja delili a zakotvili sme v malebnom rybársko-vojenskom mestečku Hel na úplnom konci rovnomenného polostrova na samom severe Poľska.

Na pobreží Baltu sme strávili celkovo šesť dní, okrem Helu aj v Gdyni a Gdańsku. A hoci sme plánovali najmä oddychovať, polihovať na pláži a ponevierať sa, nachodili sme 100 kilometrov:

  1. deň 10 kilometrov po pláži i po meste k majáku a vraku lode
  2. deň 20 kilometrov po lese, bunkroch, dunách a pláži
  3. deň 36 kilometrov na cyklotúre do Jastarnie a späť
  4. daždivý deň aspoň 5 oddychových kilometrov po pláži, obchodoch a krčmách
  5. deň 10 kilometrov na plážach a mólach v Sopote a Orlowe
  6. deň 25 kilometrov po Gdańsku a Westerplatte, uff…

Tento blog je len o Hele.

Baltské more a Hel

Baltské more a Hel

Polostrov Hel je nádherné miesto: tridsaťpäť kilometrov dlhý pás bielych pieskových dún obkolesený temno modrým Baltským morom z troch strán. S rozľahlými zelenými a voňavými borovicovými lesmi a nekonečnými pieskovými plážami, na ktoré vietor ženie spenené vlny. V najužšom bode je široký len tri metre, v najširšom sto. Po dlhých a pustých pieskových plážach sa dá kráčať celé hodiny a presne to sme každý deň robili 😊, len s vetrom vo vlasoch, bez ľudí a civilizačného smogu. Keď nás to prestalo baviť, zaliezli sme do lesa za dobrodružstvom. Objavovali sme pozostatky vojenských bunkrov, strážnych veží a opevnení. Sú skoro za každým stromom.

Baltské more a Hel
Baltské more a Hel

Baltské more

Otvorené Baltské more nás uchvátilo. Mimo teplých zátok je úplne čisté a priezračné, bez rias a iných nepríjemností. V polovici júna má teplotu cez 20°C, takže nohy nás pri prechádzke po pláži neoziabali, a keby aj, mohli sme si ich zohriať v horúcom piesku Helských dún. Zapadnúť sa v nich dá po kolená, alebo aj úplne zmiznúť. Najvyššia má 23 metrov.

Na dlhé kúpanie to ale nie je. Na to je vhodnejší Pucký záliv s prehriatou vodou a mútne pláže v Orlowe či Sopote. Na severných plážach Helu neustále fúka a pocitová teplota je o dosť nižšia, než skutočná. Kým v lese sme sa v bezvetrí varili vo vlastnej šťave, po pláži sme kráčali 10 km bez kvapky potu. Miestni si okolo seba rozkladajú plážové paravany, ktoré ich chránia pred vetrom. Vyhrejú sa a potom šup do vody.

Baltské more a Hel
Baltské more

Hel – mesto

Z pevniny vedie naprieč polostrovom železnica so zastávkami v troch hlavných centrách turizmu: Kuźnici, Jastarnii a v Hele. Všade množstvo hotelov, privátov a veľkých kempov. Mestečko Hel je na samom konci polostrova (a sveta 😊). Pozerali sme sa z neho na 24 km vzdialený prístav v Gdańsku a celé pevninské pobrežie Gdańskej zátoky, ale aj nekonečné vlny na opačnom modro-modrom horizonte otvoreného Baltu. V prístave kotvia veľké rybárske lode a malé jachty, vo vojenskom krížnik. Po ľuďoch, čajkách a bicykloch sme v Hele najviac narátali tuleňov. Niekoľko živých v miestnom Fokariu – záchrannej stanici pre tulene a stovky neživých v stánkoch so suvenírmi. Oproti Jastarnii a Kuźnici v prednej časti polostrova, ktoré sú rušnými turistickými strediskami, vládne v Hele pokojná atmosféra a očaril nás starou rybárskou architektúrou. Keď sa večer spolu s prístavom a nábrežím rozsvietil, zostala som  bez slov… 

Hel

Baltské more a Hel – turistika

Helskie wydmy

Helské lesy sú v júni plné komárov a celkom neromantických vojenských bunkrov, rozborených protileteckých a delových batérií, betónových opevnení, zákopov a hrdzavých pozorovacích veží. Turistické chodníky v lesoch smerujú hlavne k nim a podľa toho vyzerá aj ich značenie. Na stromoch dominujú tanky. Modré, červené, zelené, žlté i čierne. Sem-tam sa mihne farebný kruh k nejakej vyhliadke, či prírodne zaujímavému miestu, akým sú napríklad Helské duny (Helskie wydmy). Okruh z mestečka Hel lesom k dunám a po pláži späť má 20 kilometrov. Prevýšenie je na trase 124 metrov.

Voňavé borovicové lesy sú v podstate rovinaté, no s početnými mini-kopčekmi v ktorých sa miesto hríbov krčia ruiny obranných vojenských stavieb z dvoch svetových vojen v minulom storočí. Komáre v dusnom letnom lese útočia na turistov ako stíhačky a skvele dopĺňajú vojenský kolorit miesta. Medvede tu nie sú. Videli sme len jednu laň. A  na svitaní diviaky, ale tie na sídlisku v meste. Čajkyvšade a je ich počuť. Prehlušujú televízor aj sprchu. V posledný deň sme na pláži zazreli veľrybu. No nebola dielom matky prírody, ale filmárov 😊.

Baltské more a Hel
Baltské more a Hel
Wieża kierowania ogniem baterii Schleswig-Holstein

Latarnia Morska Hel

V mestečku Hel je hlavnou atrakciou Helský maják. A tak sme k nemu hneď v prvý deň vyrazili. Okruh mestským lesom s návratom po pláži a so zachádzkou k vraku lode v starom vojenskom prístave na opačnom konci mesta má 10 kilometrov. Jediné prevýšenie je 200 schodov na vrchol majáka s výhľadom na lesy a more. Súčasný maják nemá ani sto rokov, ale so svojimi predchodcami v rôznych podobách označuje v noci pevninu už 400 rokov. Kedysi ohňom, dnes výkonnou elektrickou lampou. Na trase k majáku je niekoľko odbočiek k vojenským bunkrom. 

Hel

CYPEL

Veľmi príjemnou je vychádzka po pláži okolo Helu. Na pláž ústi z mesta niekoľko vstupov, trasa až na krajný výbežok polostrova – Cypel – s návratom späť do mesta meria nenáročných 5 kilometrov. Z pláže sme pozorovali pevninské pobrežie i otvorené more, a veľké výletné lode a tankery plávajúce do prístavov v Gdańsku či Gdyni. A ešte kormorány, čo si na torze rampy starého prístavu vo vetre sušili rozpažené krídla.

Polostrov Hel na bicykli 

Nenáročná je aj cyklotrasa do turistických stredísk Jurata, Jastarnia i Kuźnica a prípadne ďalej až do Wladyslawowa na pevnine. Vedie príjemným tieňom lesa a množstvom kopčekov pripomína húsenkovú dráhu v zábavnom parku. Kopčeky sú veľmi mierne, žiadne horské stúpania ako na Slovensku. Požičovní bicyklov je v každom meste niekoľko. V ponuke sú hlavne elektrické bicykle a rovery (a to nám chvíľu trvalo, kým sme rozlúštili, že ide o horské bicykle). Za jediný deň sa dá zo sedadla spoznať celý polostrov s romantickými mólami, prístavmi, Puckou zátokou, ktorá je rajom pre priaznivcov kitesurfingu, pulzujúcimi obchodnými uličkami, hlučnými kempami a neodmysliteľnými bunkrami 😊 občas aj priamo na pláži.

Reštaurácie

Baltské more je plné rýb. V jedálnych lístkoch reštaurácií preto dominujú grilované tresky, slede a lososy. Poliaci milujú fastfood, street food a vyprážané jedlá, ku všetkému prioritne ponúkajú frytki (hranolky) alebo pečené zemiaky. Nezdravú tepelnú úpravu vyvažujú kopou šalátu (surowky) ku každému jedlu. Pozostáva väčšinou z kapusty na tri spôsoby: surovej, kvasenej a sterilizovanej. Poľské pivo nám nechutilo a ak sa dalo, uprednostnili sme české značky.

Rybárska reštaurácia v Hele

Jediné mínus

Jediné negatívum tohto prekrásneho miesta je doprava autom. Na diaľnici sme strávili 6 hodín a takmer na jej konci, pred mýtnicou pred Gdańskom, sme uviazli v hodinovej kolóne – čiastočne kvôli prácam na ceste (aspoň nám odpustili mýto) – a čiastočne kvôli náporu motoristov. Je to vraj štandardná situácia. Takže nie je to o zlom načasovaní. Poliakov je 40 miliónov. Nech sa vyberú kamkoľvek, zahltia cesty. Kolóny brzdia dopravu aj za Gdańskom okolo Gdyne až po Redu. Doprava tam môže napredovať tak pomaly, že pešo by človek šiel rýchlejšie. Ale to nehrozí, je to 40 kilometrov frown. Rýchlejšia môže byť aj verejná doprava vlakom (pravdepodobne s niekoľkými prestupmi), alebo lietadlom do mesta Gdańsk a potom trajektom na polostrov.

Nás ako správnych dobrodruhov zlákala deväťhodinová cesta autom. A veruže to bol zážitok, ale o tom v inom blogu.

Ďalšie fotografie si môžeš pozrieť v galérii.

Páčila sa ti netradičná dovolenková story, v ktorej som ti ukázala Baltské more a Hel? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 😉. Ďakujem.

Kúpte si knihu TURISTI
Share This