Haluzická tiesňava je malebný skalný kaňon vytvorený Haluzickým potokom v obci Haluzice v okrese Nové Mesto nad Váhom. Jej prechod trvá len 30 minút, takže je ideálnym cieľom na krátky, no skutočne výnimočný výlet.
Obec Haluzice má minimálne sedem storočí (dokazuje to aj ruina románskeho kostola na kopci nad obecným úradom) a ani nie sto obyvateľov. Je naozaj maličká, ale aj tak sa v nej dá pri hľadaní tiesňavy poblúdiť, pretože smer nie je pri platenom parkovisku na začiatku obce, odkiaľ prichádza väčšina návštevníkov, vôbec naznačený. Vykoľajená z platenia parkovného, lebo úhrada je možná iba cez internet a ten ja v teréne nemám, zabehla som najskôr k vyhliadke na Hájnici, potom na Peterkové kdesi na Haluzických kopaniciach a až na tretí pokus som našla pri obecnom úrade kúsok od parkoviska odbočku k tiesňave. Nikto nie je dokonalý, he, he, he.
Ako sa krotí neposlušný potok
Haluzická tiesňava chytí za srdce najmä romantikov. Pripomína rozprávkové kráľovstvo Šípkovej Ruženky po storočnom spánku. Len namiesto divokých ruží ho pohltil popínavý brečtan a pavinič. Takmer presne pred sto rokmi ich tam spolu s dvadsaťtisíc kusmi agáta, jelše a ďalších drevín dal vysadiť lesný inžinier a profesor Leo Skatula. Profesor bol niečo ako krotiteľ „neposlušných“ potokov a horských bystrín. Skrotil Haluzický potok, Jelenský potok i bystrinu Račková (a mnoho ďalších). Budovaním kamenných a vegetačných hrádzí, múrikov, plôtikov, stupňov a prahov spevňoval a usmerňoval ich pevné i blúdiace korytá. Jeho diela slúžia alebo aspoň stále stoja dodnes a sú obdivuhodnými technickými pamiatkami.
V Haluzickej tiesňave sa profesor naozaj vyhral. Aby zabránil povodniam, následnej erózii svahov a rozširovaniu rokliny, do ktorej už spadla časť starého cintorína, strážnej veže i opevnenia kostola z 13. storočia, lávka a dva rady haluzických domov, prehradil koryto Haluzického potoka ôsmimi murovanými hrádzami a spomalil ho sedemnástimi kamennými stupňami. Svahy stabilizoval terasami z vŕbových plôtikov, vysadil tam stromy a popínavé rastliny, ktoré zakrátko obrástli strž. Na konci ju uzavrel štyri metre vysokou kamennou prehrádzkou, aby pred devastáciou ochránil Haluzice i cestu do susedného Štvrtka.
Haluzická tiesňava odmieta prestať rásť
Isto to nebolo zbytočné, avšak napriek profesorovým stavebným úpravám a ich piatim generálnym opravám sa Haluzická tiesňava stále zväčšuje. Kým pred niekoľkými storočiami bola pomerne krátka, hlboká len 30 a široká 100 metrov, dnes má 1,5 kilometra dlhý kaňon hĺbku až 50 a šírku 200 metrov. Podľa lesníkov, ktorí prehrádzky a stupne na Haluzickom potoku udržiavajú, je roklina ukážkovou ilustráciou „riečneho pirátstva“. Na ňom si postavila marketing aj obec a na návštevu láka sloganom „Navštívte Haluzickú tiesňavu, ktorá aj napriek snahe ľudí odmieta prestať rásť. Každým rokom sa mení a zväčšuje. O pár rokov môže tento skvost vyzerať úplne inak.“
Zatiaľ vyzerá úchvatne a v slnečnej farebnej jeseni je miesto priam magické. No za mokra môže byť podľa lesníkov aj nebezpečné. Strmé chodníky sú po daždi šmykľavé, až neschodné, a pri výdatnejšom lejaku hrozia zosuvy svahov i pády stromov. Prechod tiesňavy trvá zhruba pol hodiny a je krajší zdola nahor ako opačne. Je preto lepšie odbočiť hneď za obecným úradom vpravo na cintorín s fotogenickou zrúcaninou kostolíka. Obohnaný múrom so vstupnou vežou a strieľňami slúžil na obranu obyvateľstva pred nepriateľskými vojskami. To sa v ňom ukrývalo aj pri silných povodniach alebo búrkach, keďže v tých časoch bol široko-ďaleko jedinou pevnou stavbou. Mal zvonicu i strechu, ale tie už zobral čas. Okolo neho vedie chodník dolu kopcom na spodný koniec tiesňavy. Nenáročný okruh s miernym stúpaním zaberie maximálne hodinu.
Od roku 1963 je Haluzická tiesňava prírodnou pamiatkou a platí tu štvrtý stupeň ochrany pre vzácnu a výnimočnú flóru i faunu. Žije v nej najväčší had na Slovensku užovka stromová, jeden z našich najväčších netopierov raniak hrdzavý, vzácna sova plamienka driemavá i jeden z mála vtáčích dravcov schopných aktívne loviť v tak hustej, takmer až pralesnej vegetácii, jastrab lesný. Ani jeden z nich sa mi neukázal. Buď spali, alebo na mňa srali 😊. Niet divu, veď Haluzická tiesňava nie je zoologická záhrada 😉.
Páčila sa ti táto story z hory? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 
. Ďakujem.
