Hrad Šomoška a Kamenný vodopád sa nachádzajú v Cerovej vrchovine na juhu Slovenska.
z pripravovanej knihy TURISTI
Po kúpe auta sa ho nevieme nabažiť. Ráno sa zobudíme a ak je krásne, vymýšľame, kde strávime deň. Máme odrazu toľko možností! Všade je omnoho bližšie ako v dobe bez Kačky. Dvesto kilometrov na maďarské hranice sa nám zdá skoro za humnami, aj keď tam ideme naprieč Slovenskom tri hodiny. Aj tak dobrý výkon, pretože cestou do Chorvátska sme sa z Rajeckých Teplíc do Komárna šuchtali štyri. Kým sme prišli na hranice, boli sme takí unavení, že sme si na prvom parkovisku na diaľnici museli zdriemnuť.
Mám podozrenie, že sme biologicky nastavení na korytnačky. Naše životné tempo ráta s dlhovekosťou. Aby sme vydržali sto liet, pomaly myslíme, konáme i žijeme. Keď na túre kráčame, ledva prekladáme nohami. Keď beháme, svižný chodec by s nami poľahky udržal krok. Ale možno za to môže doba, v ktorej sme vyrástli. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia sa nebolo kam a prečo ponáhľať. A čo sa človek za mlada naučí…
Medzi Šiatorskou Bukovinkou a Zázračnou studňou Panny Márie sa na čadičovom brale v Cerovej vrchovine priamo na hraničnej čiare vypína zrúcanina hradu Šomoška. Stavba z 13. storočia je unikátna materiálom – je zo šesťhranných bazaltových stĺpov a na Slovensku nemá obdobu. Z tabule sa dozvedáme, že stĺpy sú vychladnutá magma. Tuhla a zrela štyri milióny rokov plus mínus tridsaťtisíc liet, takže ju len tak nejaké tatárske katapulty nerozdrvia. Stredovekí stavitelia neboli hlupáci.
To sa nedá povedať o hradných pánoch. Ten zo Šomošky bol ešte aj chvastúň. Keď Turci obsadili všetky hrady v okolí, vystatoval sa, ako im prejde cez rozum. Lebo veď Turci sú pohania a tí sú hlúpi. Na hradby miesto vojakov rozostavil slamené figuríny s jediným živým vojakom. Jeho urodzenie s vojskom odišlo pod hrad, aby Turkov napadlo odzadu. Lenže podcenil ich. Narazenému na kole sa mu isto čkalo, keď veliteľ slameniakov robil rozveseleným Turkom na dobytom hrade dvorného šaša.
V zakonzervovaných komnatách bez okenných výplní pekne prefukuje. História hradu sa od ostatných nelíši. Je vyrabovaný a rozborený. Pred dvesto rokmi blesk zničil jeho poslednú vežu. Reštaurátori mu ju v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vrátili, ale nič viac. Z jej okna je vidieť na náprotivnom kopci maďarský hrad Salgó. Ktovie, či ho je viac? Lebo zo Šomošky sú pod baštou s parádnym schodiskom len torzá múrov a tmavých chodieb s klenbami. Za pol hodiny ich máme presnorené skrz naskrz aj naším korytnačím tempom.
A tak sa šuchceme ďalej. Bazaltu je v Šomoške neúrekom. Majú tam z neho Kamenné more aj raritný deväť metrov vysoký Kamenný vodopád. Pred štyrmi miliónmi rokov sa ním miesto vody rútila žeravá láva, dnes už len hady a jašterice. Okolité buky skúšajú vodu aspoň napodobniť, šumia a spríjemňujú vychádzku v sparnom letnom dni.
Vlečieme sa lesom späť okolo mútneho rybníka popri Krúdyho prameni, ktorý vraj má omladzujúce účinky. Tak si naberáme aj do fľašky. Pán Milan, čo si od nás pred tromi hodinami na parkovisku pri Šimonovej veži vypýtal 2 eurá, nám pri rozlúčke potvrdzuje, že z vody z prameňa si varí znamenitú kávu. Ale keby z nej mal zakaždým omladnúť, bolo by už z neho batoľa, smeje sa. Veď ani my nevyzeráme ako korytnačky a predsa sme, kontrujem mu cez okienko Kačky. Karol pridáva plyn a pán Milan v spätnom zrkadle nechápavo krúti hlavou…
z pripravovanej knihy TURISTI
Hoci sme nikdy poriadne nevytiahli päty z rodnej krajiny, rozhodne je na čo spomínať :).
Trasa:
Šimonova veža, parkovisko za obcou Šiatorská Bukovinka (385 m n. m.) CEROVÁ VRCHOVINA – Bukovinský potok – Šomoška, hrad (505 m n. m.) – Bukovinský potok – Mačacia – Šimonova veža, parkovisko
Dĺžka 4,5 kilometra, trvanie 1,5 hodiny, prevýšenie 180 metrov
Šimonova veža
Kamenné more
Hrad Šomoška je z bazaltových stĺpov.
Hrad Šomoška
Hrad Šomoška
Hrad Salgó v Maďarsku
Krúdyho prameň
Páčila sa ti táto kapitola z knihy TURISTI o Hrade Šomoška a Kamennom vovopáde? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 😉. Ďakujem.
