z pripravovanej knihy TURISTI
Ktorý idiot toto vymyslel? Sipím s inhalátorom zarazeným hlboko v hrdle v polovici prudkého stúpania k hotelu Malina pod Malinným. Ale je to len rečnícka otázka. Začali sme perfektne – kávičkou v Kolibe u dobrého pastiera v Čutkovskej doline. Krátky traverz Ružomberkom a už sme popíjali pivko pri priehrade v Hrabovskej doline. Deň vymaľovaný ako z obrazu Martina Benku, dobrá nálada. Potom, na rozpálenej strmej asfaltke nad Vlkolínskymi lúkami sme sklapli.
Trošku sme tú diabolskú cyklotrasu z Hrabovskej do Čutkovskej doliny neodhadli. Podcenili sme obtiažnosť a precenili sily. Keď sme vypadli z centra „života“ v ústí jednej i druhej doliny, vyššie v horách „skapal pes“. Hladní ako Čenkovej deti na päťdesiatej štvrtej strane na Malinom Brde márne hľadáme bufet alebo reštauráciu. Lanovka v prevádzke je, ale bufet nie. Ešte aj okná zatĺkli. Oproti na vŕšku, len o málo nižšom ako štart samovražednej bikerskej dráhy z Malinného, sa týči honosná Malina. Nóbl hotel s bielymi obrusmi na stoloch a s prebytkom obslužného personálu. V nablýskanej klimatizovanej jedálni sme jediní hostia. Fakt nechápem, koho napadlo v kraji upotených bikerov a rodiniek s deťmi, čo sa vyviezli lanovkou z Hrabovského raja len na otočku, stavať takú parádu? Celých tridsať minút nám hľadia do tanierov nastúpení v rade pri našom stole. Smradľavému zničenému cykloturistovi by z nich aj zabehlo.
Z Hrabovskej doliny na Malinô Brdo asfaltka konzistentne stúpa. Čím vyššie, tým prudšie. Najstrmšie k hotelu Malina. Žena pred päťdesiatkou s kondičkou prislúchajúcou veku a sedavému povolaniu na starej ťažkej horskej „herke“ môže aj dušu nechať v tom boji divokom. Aj som ju tam skoro vypľula, ale Karol mi pohotovo vrazil do úst inhalátor. Po pár šlukoch som zasa schopná dýchať. A nadávať.
Rota čašníkov mi v takom zúboženom stave na nálade nepridáva, ale slepačí vývar s palacinkami ju dosť vylepšuje. A tak chvíľu verím, že z Maliny späť na Vlkolínske lúky zletíme ako roztopašné belorítky a všetko už bude fajn až po parkovisko v Čutkovskej doline. Karol naozaj letí. Ale ja bicykel potupne tlačím a mám čo robiť, aby som ten krám pred Vlkolínskymi lúkami ubrzdila. Ani za nimi to nie je lepšie. Cesta ako pre traktor s výnimkou krátkych úsekov, ktoré sa dajú zdolať na sedadle. Na voňavých lúkach pod Vtáčnikom krátka nirvána s výhľadmi na Tatry. Potom tabuľa s výstrahou, že do Čutkovskej doliny budeme tlačiť. Ale kadiaľ? Dohroma!
Naveľa triafame úzky chodník do lesa. So širokými bicyklami je náročné sa na ňom udržať. Dolu prudkou kamenistou horou naše rozpustilé kravky brzdíme celé dve hodiny. Až na cestu do doliny. Kolená v podrepe. Z rúk tlmiče. Trasú sa nám ešte aj pri čutkovskom tajchu. V preplnenej kolibe pred odchodom treskneme kapustnicu s domácim chlebom. Vymámime od čašníkov celý peceň, lebo lepší sme v živote nejedli. Unavení, ale nekonečne šťastní po záverečnom grgnutí konštatujeme, že to bol celkom vydarený deň. Lebo ako sa vraví koniec dobrý, všetko dobré. 😀
z pripravovanej knihy TURISTI
Hoci sme nikdy poriadne nevytiahli päty z rodnej krajiny, rozhodne je na čo spomínať :).
Cyklotrasa: Čutkovská dolina, parkovisko (530 m n. m.), VEĽKÁ FATRA – Hrabovo, hotel Primus – Pod Kalváriou – Vlkolínske lúky – Malina, hotel (920 m n. m.) – Vlkolínske lúky (815 m n. m.) – Sedlo pod Sidorovom – Sedlo pod Vtáčnikom (1 120 m n. m.) – Chata pod Kozím – Pod Šimiacim – Čutkovská dolina, parkovisko
Dĺžka cyklotúry 16 kilometrov, trvanie 5 hodín, prevýšenie 815 metrov
Čutkovská dolina – tajch
Bikepark Malinô Brdo
Hrabovská dolina
Prechod z Hrabovskej do Čutkovskej doliny
Páčila sa ti táto kapitola z knihy TURISTI? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 😉. Ďakujem.
