Kubínska hoľa je skvelý turistický cieľ, Orava je krásny kraj.
Smrť má bielu farbu. Čítam v zažltnutých novinách na stene Chaty na Kubínskej holi. Dotrepala som sa tam po siedmich hodinách výdatného šliapania Oravskou Magurou. V nohách mi búši tisíctristo výškových metrov a v hrudi rozsmútené srdce. Mlčky popíjam vytúžené pivo.
Na Kubínskej holi srdce zabolí
Za oknami je bielo, ale nie od snehu, ako v šesťdesiatomôsmom roku, keď lavína zmietla zo svahu pri chate 53 študentov na lyžiarskom výcviku. Dnes je krajina zahalená v hustých oblakoch. Zmizla v nich hoľa, turisti aj lanovka. Ako tí mladí ľudia, čo mali celý život pred sebou.
Osemdesiatpäť ich bolo, vyratúva unavená chatárka špinavé poháre po skupine nemeckých turistov, čo len tesne predo mnou opustili chatu. Na koberci po nich ostali kopy blata.
Smrť má bielu farbu
Koncom septembra je na Orave zima. Nie taká ako v januári, ale väčšia ako v horúcom auguste. Teplé mariánske leto dnes preťal studený dážď. Nízka oblačnosť vybielila svet. Ale miesto snehu sú v hore len tony blata.
Keď hoľa volá
Kubínska hoľa ma dlho vábila. Nájsť však za hradným bralom Oravského hradu turistický chodník na ňu je priam šerlokovská výzva. Blúdila som tam dobrých 40 minút. Nejaký „dobrák“ ho totiž prekreslil na výpadovku z dediny. Ale iba na pár stromov. Potom zmizla značka aj zdravý rozum. Keď som chodník konečne objavila, pretínala ho brána súkromného pozemku s novučičkým baračikom. A zákazom vstupu.
Zodpovednosť velila na ústup. Ale zdravý rozum a túžba dosiahnuť cieľ namietali, že nikto nám predsa po papuli nedá, keď brána je dokorán a ďalšieho plota v diaľke niet. Napumpovala som do žíl adrenalín, keby predsa, a vykročila pánu bohu do okien.
Výstup na Kubínsku hoľu sa podobá húsenkovej dráhe. Chvíľu hore, potom dole a zasa dlho dohora. Niekoľkokrát za sebou. Hoľa má deväť kilometrov, takže ňou kráčate naozaj dlho. Ale nuda nehrozí. Kocháte sa divočinou, načúvate jeleňom v ruji. A lietadlu. Letí vysoko v oblakoch a buráca. Skoro tak ako v šesťdesiatomôsmom hučala biela smrť, keď sa valila dolu lyžiarskym svahom.
Stromy pred lavínou neochránia
Schádzajúc zhora ku chate, prešla som v lese okolo pamätníka. Na šesť mladých ľudí, ktorých tá biela smršť zabila. Mnoho ďalších dokaličila. Pred päťdesiatimi rokmi tu stromy neboli. Len zopár ich strážilo koniec zjazdovky. Lavína ich zmietla aj s tromi lyžiarmi, čo verili, že ich ochránia. Neochránili. Našiel ich chlap z vojenskej rojnice, čo prehľadávala svah pod zboreným vlekom. V krvavom snehu, prepichnutých ostrými konármi.
Ten vlek už nikdy nikto neopravil. Na lyžiarskej zjazdovke vysadili Dolnokubínčania les. A pôvodná chata, ktorá sa bielej smrti musela prizerať, vraj radšej vyhorela. Päť rokov po tragédii. A iba pár dní predtým, než na ňu mali prísť ďalší študenti na lyžiarsky výcvik. Z rovnakej školy, z akej boli obete najtragickejšej lavíny na Kubínskej holi.
Kubínska hoľa- trasa
Oravský Podzámok, parkovisko (515 m n.m.) – Javorová – Sedlo Príslop – Kubínska hoľa, sedlo – Rázc. pri Minčole (1325 m n.m) – Pam. obetiam lavíny – Chata na Kubínskej holi – Kamenný závoz – Zadný Racibor – Racibor, penzión – Oravský Podzámok, parkovisko
Dĺžka: 28 kilometrov
Prevýšenie: 1 300 metrov
Čas: 9 hodín
Kubínska hoľa
nie je nič pre adrenalínových turistov. Ocenia ju skôr tí vytrvalostní. Túra má 30 kilometrov a s prestávkami na občerstvenie trvá aj desať hodín. Nie sú na nej nijaké technicky náročné úseky, ktoré tak milujú dnešní lovci zážitkov.
Šliapeš, šliapeš a šliapeš. Do kopca, z kopca, dohora, nadol. Tmavými divokými horami a voňavými slnečnými lúkami. Miesto davov počúvaš les. Miesto bombastických zážitkov zbieraš harmóniu a pokoj.
Zážitok to ale rozhodne je
Orava je nádherný kraj. Dlhá šliapačka perfektne uprace v hlave. Telo poďakuje za prepotrebný pohyb. S parťákom môžeš prebrať všetko, na čo inokedy nie je čas. Rozprávať sa treba aj kvôli medveďom. V oravských lesoch nie sú vzácnosťou. Potvrdili mi to početné stopy v rozbahnenom lese.
Apropó, rozbahnený les v čase mojej túry mali na svedomí nezodpovední ťažiari dreva. Brázdiť hory na ťažkých lesníckych strojoch v daždivom období môžu len ľudské hovädá. Spúšť, ktorú v lesoch Oravskej Magury zanechali, bola na zaplakanie. A aj na pokutu.
Kubínska hoľa je prístupná pešo, na bicykli, lanovkou, alebo aj autom s miernou vychádzkou:
- hlavný prístup je z Dolného Kubína, odkiaľ ide asfaltka k Chate na Kubínskej holi situovanej až nad trafostanicou hornej lanovky.
- z lyžiarskeho strediska Kubínska hoľa ide nahor lanovka.
- ja som zvolila pešiu túru okruhom z Oravského Podzámku.
Okrem počiatočných problémov s prekreslenou značkou, ktorá nikam nevedie, je to prekrásna túra s dvomi „dokovacími“ stanicami na doplnenie síl (motorest v Sedle Príslop a Chata na Kubínskej holi). To je dobrá správa pre tých, čo radi chodia naľahko.
Problémy pre peších
nastanú až v závere túry – z Racibora do Podzámku sa ide po pekelne frekventovanej hlavnej ceste. Je to dosť o hubu, najmä po tme. Takže treba baterku a reflexné prvky.
Veľkým bonusom je mimo hlavnej letnej sezóny bezplatné parkovanie v centre Oravského Podzámku. Veľkým mínusom sú z rovnakého dôvodu zatvorené reštaurácie a verejné záchody. Skrátka, po sezóne a siedmej hodine večernej tu skapal pes. Zachraňuje to pizerka pri kostole, kde sa dá najesť.
Páčila sa ti táto story z hory o Kubínskej holi? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 😉. Ďakujem.