Vyberte stranu

Na Kubínskej holi srdce zabolí.

Smrť má bielu farbu.

Čítam v zažltnutých novinách na stene Chaty na Kubínskej holi. Dotrepala som sa tam po siedmich hodinách výdatného šliapania Oravskou Magurou. V nohách mi búši tisíctristo výškových metrov a v hrudi rozsmútené srdce. Mlčky popíjam vytúžené pivo.

Na Kubínskej holi srdce zabolí

Za oknami je bielo, ale nie od snehu, ako v šesťdesiatomôsmom roku, keď lavína zmietla zo svahu pri chate 53 študentov na lyžiarskom výcviku. Dnes je krajina zahalená v hustých oblakoch. Zmizla v nich hoľa, turisti aj lanovka. Ako tí mladí ľudia, čo mali celý život pred sebou.

Osemdesiatpäť ich bolo, vyratúva unavená chatárka špinavé poháre po skupine nemeckých turistov, čo len tesne predo mnou opustili chatu. Na koberci po nich ostali kopy blata.

Smrť má bielu farbu

o Marta Kasmanová | Story z hory

Koncom septembra je na Orave zima. Nie taká ako v januári, ale väčšia  ako v horúcom auguste. Teplé mariánske leto dnes preťal studený dážď. Nízka oblačnosť vybielila svet. Ale miesto snehu sú v hore len tony blata.

Keď hoľa volá

Kubínska hoľa ma dlho vábila. Nájsť však za hradným bralom Oravského hradu turistický chodník na ňu je priam šerlokovská výzva. Blúdila som tam dobrých 40 minút. Nejaký „dobrák“ ho totiž prekreslil na výpadovku z dediny. Ale iba na pár stromov. Potom zmizla značka aj zdravý rozum. Keď som chodník konečne objavila, pretínala ho brána súkromného pozemku s novučičkým baračikom. A zákazom vstupu.

Zodpovednosť velila na ústup. Ale zdravý rozum a túžba dosiahnuť cieľ namietali, že nikto nám predsa po papuli nedá, keď brána je dokorán a ďalšieho plota v diaľke niet. Napumpovala som do žíl adrenalín, keby predsa, a vykročila pánu bohu do okien.

Výstup na Kubínsku hoľu sa podobá húsenkovej dráhe. Chvíľu hore, potom dole a zasa dlho dohora. Niekoľkokrát za sebou. Hoľa má deväť kilometrov, takže ňou kráčate naozaj dlho. Ale nuda nehrozí. Kocháte sa divočinou, načúvate jeleňom v ruji. A lietadlu. Letí vysoko v oblakoch a buráca. Skoro tak ako v šesťdesiatomôsmom hučala biela smrť, keď sa valila dolu lyžiarskym svahom.

Stromy vás neochránia

Schádzajúc zhora ku chate, prešla som v lese okolo pamätníka. Na šesť mladých ľudí, ktorých tá biela smršť zabila. Mnoho ďalších dokaličila. Pred päťdesiatimi rokmi tu stromy neboli. Len zopár ich strážilo koniec zjazdovky. Lavína ich zmietla aj s tromi lyžiarmi, čo verili, že ich ochránia. Neochránili. Našiel ich chlap z vojenskej rojnice, čo prehľadávala svah pod zboreným vlekom. V krvavom snehu, prepichnutých ostrými konármi.

Ten vlek už nikdy nikto neopravil. Na lyžiarskej zjazdovke vysadili Dolnokubínčania les. A pôvodná chata, ktorá sa bielej smrti musela prizerať, vraj radšej vyhorela. Päť rokov po tragédii. A iba pár dní predtým, než na ňu mali prísť ďalší študenti na lyžiarsky výcvik. Z rovnakej školy, z akej boli obete najtragickejšej lavíny na Kubínskej holi.

…odkiaľ, kam, ako vysoko a za ako dlho

Trasa: Oravský Podzámok, parkovisko (515 m n.m.) – Javorová Sedlo Príslop Kubínska hoľa, sedlo Rázc. pri Minčole (1325 m n.m) – Pam. obetiam lavíny – Chata na Kubínskej holi – Kamenný závoz – Zadný Racibor – Racibor, penzión – Oravský Podzámok, parkovisko

Dĺžka:                28 kilometrov

Prevýšenie:       1 300 metrov

Čas   :                            9 hodín

Kubínska hoľa

nie je nič pre adrenalínových turistov. Ocenia ju skôr tí vytrvalostní. Túra má 30 kilometrov a s prestávkami na občerstvenie trvá aj desať hodín. Nie sú na nej nijaké technicky náročné úseky, ktoré tak milujú dnešní lovci zážitkov.

Šliapeš, šliapeš a šliapeš. Do kopca, z kopca, dohora, nadol. Tmavými divokými horami a voňavými slnečnými lúkami. Miesto ukrákoraných davov počúvaš les. Miesto bombastických zážitkov zbieraš harmóniu a pokoj.

Zážitok to ale rozhodne je

Orava je nádherný kraj. Dlhá šliapačka ti perfektne uprace v hlave. Telo poďakuje za prepotrebný pohyb. S parťákom môžeš viesť dlhé rozhovory. Preberiete všetko, na čo inokedy nie je čas. Rozprávať sa treba aj kvôli medveďom. V oravských lesoch nie sú vzácnosťou. Potvrdili mi to početné stopy v rozbahnenom lese.

Apropó, rozbahnený les majú na svedomí najmä nezodpovední ťažiari dreva. Brázdiť hory na ťažkých lesníckych strojoch v daždivom období môžu len ľudské hovädá. Spúšť, ktorú v lesoch Oravskej Magury vlani na jeseň zanechali, bola na zaplakanie. A aj na pokutu.

Na Kubínsku hoľu môžeš vyšliapať pešo, vyjsť na bicykli, vyviezť sa lanovkou, alebo skombinovať auto s miernou vychádzkou:

  • hlavný prístup je z Dolného Kubína, odkiaľ ide asfaltka k Chate na Kubínskej holi situovanej až nad trafostanicou hornej lanovky.
  • z Kubína – presnejšie z lyžiarskeho strediska Kubínska hoľa ide lanovka. V polovici svahu môžeš prestúpiť na ďalšiu a tá ťa vyvezie až celkom hore. Alebo môžeš pokračovať na bicykli po ceste. Ale nebude to nijaká vyhliadková jazda, potrebuješ silné nohy.
  • ja som zvolila pešiu túru okruhom z Oravského Podzámku.

Okrem počiatočných problémov s prekreslenou značkou, ktorá nikam nevedie, je to prekrásna túra s dvomi „dokovacími“ stanicami, kde doplníš stratené sily (motorest v Sedle Príslop a Chata na Kubínskej holi). Občerstvenie je zhruba po každej tretine cesty. To je dobrá správa pre tých, čo radi chodia naľahko.

Problémy pre peších

nastanú až v závere túry, keď sa z Racibora musíš do Podzámku vrátiť po pekelne frekventovanej hlavnej ceste. Je to dosť o hubu, najmä, ak kráčaš po tme. Takže sa na to vybav baterkou a reflexnými prvkami.

Veľkým bonusom je mimo hlavnej letnej sezóny bezplatné parkovanie v centre Oravského Podzámku. Veľkým mínusom sú ale z rovnakého dôvodu zatvorené reštaurácie a verejné záchody. Skrátka, po sezóne a siedmej hodine večernej tu skapal pes. Zachraňuje to pizerka pri kostole, kde sa dá najesť.

Na Kubínskej holi srdce zabolí.

Share This