Vyberte stranu

Hromy divo bijú. Nad tou Malou, Krivánskou najviac v júli. Vtedy divoké letné búrky ženú z terchovských kopcov všetko, čo má nohy a vládze utekať. Bije to tam hlava – nehlava. Rachot ako v 47-mom, keď žandárske samopaly hnali smrečinou banderovských vrahov. 

 

 

 

Nad Fatrou sa blýska.

o Marta Kasmanová | Story z hory

Keby to bolo na mne, Slovenský raj by bol nad Terchovou. Na desatine rozlohy ostatných národných parkov tu nájdete niečo z každého z nich. Vysokohorské končiare, úzke skalné hrebene, trávnaté hole i hlboké kaňony s rebríkmi a vodopádmi. Horské chaty, lanovky, aj parádne lyžiarske zjazdovky. A celé to krížom krážom prejdete za dva, za tri dni.

 

Blesky priťahuje najmä Veľký Rozsutec

V Krivánskej Malej Fatre nepotrebujete špeciálnu výstroj ani extrémnu kondičku, aby ste si ju užili. Potrebujete len čas, zdravý rozum a rešpekt. Ako iné vysoké hory, aj terchovské hrebene bičuje extrémne počasie. Ničivé letné búrky zvyknú turistov vydriapaných na vrcholoch prekvapiť už na poludnie. Atmosférické výboje si síce ciele nevyberajú, ale podľa tabuliek na tamojšom symbolickom cintoríne, triafajú najmä oneskorencov na Veľkom Rozsutci.

Nie je to zrejme náhoda. Je totiž z terchovských vrcholov najatraktívnejší a najnavštevovanejší. V horúcich letných dňoch sa tam z Medziholia plazí dlhočizný ľudský had. Udatný veľkomoravský bojovník, čo pod magickým skaliskom pred tisícdvesto rokmi o kopiju  (a zrejme aj o život) prišiel, by asi len nechápavo zízal na čudnú kratochvíľu slovanských detí.

Aj skaly padajú

Terchovské kopce majú zhruba 200 miliónov rokov. Za ten čas kde – čo zvetrá. Koho v silných búrkach netrafia blesky, môže zahubiť kamenná lavína. Alebo veľká voda. Pred 170-timi rokmi sa taká valila cez Štefanovú. Zobrala lesy, domy i štrnásť životov. Po 111 rokoch si to zopakovala, no ľudí ušetrila. Tak ako pred šiestimi rokmi, keď sa lavína z vody, blata a kameňov z podmáčaných Stien prevalila stanicou lanovky s chatou Vrátna. Zasypala aj desiatky áut, a kým prešla dolinou, narobila škody za 10 miliónov eur. Ale to najcennejšie – životy, ľuďom opäť nechala.

Nie ako Banderovci, čo chotár drancovali po vojne v štyridsiatom siedmom. Na svojej ceste na západ, do exilu, ukrajinskí povstalci nemilosrdne pálili do každého, kto sa im priplietol do cesty. Hladné banderovské bandy podľa dochovaných záznamov plienili salaše i osamelé hájovne a domy. Kto sa im v tom snažil zabrániť, zaplatil životom.

V lesoch okolo Varína a Terchovej ich žandári náhaňali tri dni. Dunenie hromov sa vtedy miešalo s rachotom dávok zo samopalov. Jednu schytal priamo na chodníku v Jedľovine aj strážmajster Miro Klicpera. Informuje o tom pamätná tabuľka na skale. V odvete padol v neďalekej Kúre na roliach banderovec. Príšerný hlad zrejme zatienil jeho obozretnosť. Práve totiž ohrýzal surovú burgyňu.

Zhorené chaty vstali z popola

V lepších časoch by mu ju možno uvarili na niektorej z horských chát. Lenže mal smolu. Nacisti všetky vypálili. Pritom v roku 1933 by si mohol vyberať. Chaty stáli pod Chlebom, pod Suchým, na Meškalke, na Kľačianskej Magure a dokonca aj v už spomínanom Medziholí. Turistickí nadšenci takmer všetky po vojne obnovili. Tá v Medziholí im ale v roku 1985 vyhorela zas, a masy turistov pod Rozsutcom si tak dnes musia vystačiť s prineseným chlebom so salámou, čajom z termosky a zadkom na studenej mokrej tráve.

V roku 1950 začal premávať sedačkový výťah na Chleb. Odvtedy už terchovské kopce nikdy nezívajú prázdnotou. A možno preto vítajú každú búrku, ktorá aspoň na chvíľu rozoženie davy. A ovlaží ušliapanú zem.

 

 

…odkiaľ, kam, ako vysoko a za ako dlho

Trasa 1: Terchová, Biely Potok – parkovisko (565 m n.m.) – Ostrvné (Dolné diery, rebríky) – Podžiar (Horné diery, rebríky) – Pod Pálenicou – Pod Tanečnicou – Sedlo Medzirozsutce – Veľký Rozsutec (1610 m n.m.) – Sedlo Medziholie – Štefanová – Vrchpodžiar, sedlo – Podžiar – Terchová, Biely Potok – parkovisko

Dĺžka:             16,8 kilometra

Prevýšenie: 1 230 metrov

Čas   :                   8 hodín

Upozornenie: chodník zo sedla Medzirozsutce na Veľký Rozsutec je uzavretý od 1.3. do 15.6. a je technicky náročnejší – sú na ňom reťaze

 

Trasa 2: Štefanová, parkovisko (630 m n.m.) – Sedlo Medziholie – Stoh (1607 m n.m.) – Chrbát Stohu – Poludňový grúň (1445 m n.m.) – Chata na Grúni (970 m n.m.) – Štefanová, parkovisko

Dĺžka:             12,3 kilometra

Prevýšenie: 1 237 metrov

Čas   :                6,5 hodiny

Upozornenie: z Poludňového Grúňa je extrémne prudké klesanie na Chatu na Grúni.

 

Trasa 3: Vrátna, chata, parkovisko (750 m n.m.) – Snilovské sedlo – Chleb (1647 m n.m.) – Sedlo za Hromovým (1605 m n.m.) – Poludňový grúň (1445 m n.m.) – Chata na Grúni (970 m n.m.) – Vrátna, chata, parkovisko, parkovisko

Dĺžka:             11,5 kilometra

Prevýšenie: 1 017 metrov

Čas   :                5,5 hodiny

Upozornenie: z Poludňového Grúňa je extrémne prudké klesanie na Chatu na Grúni.

 

Trasa 4: Vrátna, chata (750 m n.m.) – Snilovské sedlo – Veľký Kriváň, hrana – Veľký Kriváň (1709 m n.m.) – Veľký Kriváň, hrana – Pekelník (1609 m n.m.) – Sedlo Bublen – Malý Kriváň (1671 m n.m.) – Sedlo Priehyb – Stratenec (1513 m n.m.) – Sedlo Vráta – Biele skaly – Suchý (1468 m n.m.) – Príslop pod Suchým – Javorina – Chata pod Suchým (1070 m n.m.) – Sedlo Brestov – Pod Jedľovinou – Varín, obec (365 m n.m.), parkovisko

Dĺžka:             20,7 kilometra ak využijete lanovku do Snilovského sedla

                        23,8 kilometra, ak do sedla vyšliapete po vlastných

Prevýšenie:    709 metrov ak využijete lanovku

                       1483 metrov, ak do sedla vyšliapete po vlastných

Čas   :                7,5 hodiny s využitím lanovky

                           9,5 hodiny bez lanovky

Upozornenie: ak auto necháte vo Varíne na parkovisku, prejdete na zastávku a autobusom sa vyveziete do Vrátnej doliny na konečnú, až ku chate Vrátna, okruh ukončíte zasa vo Varíne, kde máte odstavené auto.

Niečo z praxe:

Ak ste mladí a plní síl, možno to zvládnete na dva krát s prespaním na Chate na Grúni. V takom prípade si pošliapete z Bieleho Potoka až do Varína spolu minimálne 18 hodín. Trasa meria cez 40 kilometrov a stúpanie je viac ako 3000 metrov.

Hoci je horská turistika najmä o poctivom šliapaní, niekedy  – pri nedostatku času, síl alebo príliš dlhej trase – je lepšie skrátiť si cestu lanovkou. Ušetrené 2-3 hodiny vás môžu zachrániť pred kolapsom alebo búrkou.

Pred cestou hore sa oplatí zájsť na symbolický cintorín obetí Malej Fatry, kúsok nad chatou Vrátna. Načerpať trochu pokory. Dozviete sa tam, že najčastejšou príčinou smrti ľudí v tunajších horách býva pád a infarkt. Že blesk za uplynulých 16 rokov zabíjal až 9 krát. Sedemkrát v júli a dvakrát už v júni. Že v zime zabíjajú lavíny. A občas to niekto napakuje do kopca s lietadlom. V horách skrátka treba byť obozretný.

Ak pôjdete Vrátnou dolinou z Terchovej po vlastných, všímajte si skaly v Tiesňavách nad riekou. Na jednej je kaplnka vo výklenku vytesanom do skaly. Pripomína ničivú povodeň z júna 1848, ktorá zdemolovala osadu Štefanová a zobrala si 14 ľudských životov. Ukazuje okoloidúcim aj pokiaľ vtedy siahala voda. Človeku sa nechce ani veriť.

A ešte rady od horskej záchrannej služby:

Na túru chodievajte najmenej v trojčlennej skupine. Ak sa jednému stane úraz, druhý mu poskytuje pomoc na mieste a tretí vyhľadá pomoc v okolí.  Ak sa blíži búrka snažte sa jej vyhnúť vo vysokých polohách a zostúpte do doliny.

Keď vás zastihne, opustite voľné priestranstvo – vrchol, lúku. Keď to nestihnete, ľahnite si, ale nie na veľmi premočenú zem. Voda vedie blesky. Vyhnite sa korytám potokov, od osamotených stromov, budov bez bleskozvodov sa vzdiaľte aspoň na 2 metre. Od ostatných ľudí na 3 metre. Blesk sa totiž v 10% prípadov vetví.

Nebežte, nebicyklujte, vypnite mobil, odložte dáždnik. Snažte sa dostať na horskú chatu, do auta, autobusu. Neschovávajte sa pod skalné previsy a jaskyne ak nie sú vyššie aspoň o polovicu vašej výšky a dlhšie až o 1 a pol násobok. Ak nie sú, odstúpte od nich aspoň o 1 meter, aby ste sa nestali vodivým mostíkom.

Share This