Krížna z Tureckej je prudký, ale nádherný výstup. Turecká je známa výbornými haluškami, Krížna ničivými lavínami. Táto story zaujala už takmer 1 000 čitateľov a mala rekordných 133 zdieľaní.
Nad Tureckou, hore, Krížna oči kole.
Keď do smradľavého plechového kontajnera na námestí v Tureckej dopadla posledná plastová lyžička so zasušenou bryndzou, na Krížnu sa už teperil zlato-biely mesiac. Mali sme niečo spoločné. Obaja sme mienili zastať na jej vrchole a obaja sme pritom hľadeli na kopu ľudskej špiny. Ale ja som mohla zatiahnuť ťažké veko smetiaka.
Na Mesiaci vraj ľudské posádky zanechali takmerstovku balíčkov výkalov a zvratkov. Niečo podobné na mňa zízalo aj z toho kontajnera. Majstrovstvá vo varení a jedení bryndzových halušiek sú mega akcia s mega účasťou a mega odpadom. Mesiac môže byť rád, že naň ľudská noha už viac ako štyridsať rokov nevkročila. Najmä ak nemá nijaké kontajnery.
Turecká je rarita. Má len 150 obyvateľov. Miesto plotov lyže. V lete je plná bryndzových halušiek, nadšených sádzačov a ich lačných hltačov. V zime zasa adrenalínových retro-drevorubačov. A po krvi bažiaceho komparzu. Miesto sťatých stromov mocní chlapi vyvážajú na rohatých krniach svoje zadky. Valia sa svahmi priľahlých Salášok či Krížnej ako lavíny. Svišťanie saní prehlušujú výkriky strachu i obdivu. A potom všetci odkráčajú do krčmy. Od Kurišov je to len 147 krokov. V Tureckej sa všetko meria v krokoch.
Hore na Krížnu je ich šestnásťtisícpäťsto. Alebo sedem kilometrov. Tri hodiny času. Tisíctridsať metrov smerom k mesiacu. Pekne z ostra. Bez varovania. Akejkoľvek rozcvičky. Prudkým lyžiarskym svahom rovno hore. Popri stožiaroch, zborenej stanici, krížoch tých, čo nedošli, spadli, zamrzli. Vo vysokej zlatistej tráve sa to ťažko predstavuje…
Krížna z Tureckej
V 60-tych rokoch minulého storočia skončila životy na svahu Malej Krížnej posádka malého športového lietadla. Niekde v tých miestach o desať rokov neskôr zamrzol architekt z Banskej Bystrice. Len o dve a pol hodiny ďalej, na Ramžinej, sa za ním pobrala aj kamarátka Evka. Ktosi to na Krížnej skončil dobrovoľne, iného zradilo choré srdce či nešťastný úraz pri lyžovačke. A zopár ľudí malo len smolu. A pomalé nohy. Pretože nestihli utiecť pred lavínou.
Krížna je ničivými snehovými lavínami povestná. Z jej kolmých odlesnených svahov sa sypú takmer pravidelne. Raz za čas sú doslova vražedné. Vie to aj Benjamín Strmeň z osady Bystrô pod Krížnou. Dnes má 95 rokov, ale v roku 1924 prežil svoju smrť. A najtragickejšiu lavínu na Slovensku. Ďalších 18 ľudí toľko šťastia nemalo.
Tak ako Zlatka Poulová z Bratislavy, ktorá v Tureckej trávila zimu v roku 2001. Lavína sa vtedy z Krížnej valila priamo do Tureckej. A na nešťastnú päťdesiatničku. Zastala len sto metrov od prvých domov. Vraj ju, ako mnohé iné, zmiernila kosodrevinová šachovnica nad Kráľovou studňou. V polovici deväťdesiatych rokov ju vysadili lesníci. Mali už smrtiacich lavín plné zuby.
Paradoxne, ten bič si na seba sami ľudia uplietli. Pastieri z Tureckej i z osady Rybô. Keď v 15. storočí klčovali lesy na Krížnej, aby mali kde dobytok pásť. Čo zostalo, dorazili drevorubači a uhliari. Počas zlatej éry Starohorskej huty ťažba dreva na Krížnej nadobudla obludné rozmery. Lavínam otvorila cesty do dedín. Od osemnásteho storočia zničili desiatky domov v dolinách. Aj kráv. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva.
Z Krížnej sa však netreba rútiť ako lavína. V stoosemdesiatkilometrovej rýchlosti by si ľahko mohol minúť legendárnu Kráľovu studňu. Dnes už len pre dobytok. Ale kedysi z nej popíjal sám Matej Korvín. Hneď potom ako ju spravodlivo vyvlastnil trom sporiacim sa panstvám. Na Kráľovu studňu je najlepšie doraziť za súmraku. Kým sa dokocháš sústavou dômyselných napájadiel, určite sa zotmie. Potom sa voda v hrdzavých korytách rozsvieti. Dvetisíc hviezdami z nočnej oblohy. Na svete je len málo rovnako tmavých miest. Voľnými očami narátaš miliardy svetelných rokov nad hlavou…
Pozor však na nočných lovcov. Tiež si chcú užiť čierno-čiernu tmu. Aj ich oči žiaria v temnote. Oplatí sa preto pridať do kroku. Do Tureckej ich bude ešte pár tisíc. Alebo dobré dve a pol hodinky svižného tempa. Cez Úplaz a Ramžinú. Môžeš pritom kývať mesiacu. Máš veľa krásnych zážitkov a on furt len tú kopu ľudského hnoja.
Krížna z Tureckej – trasa:
obec Turecká, parkovisko – Salášky – Pod Líškou – Krížna (1.572 m n. m.) – Kráľova studňa, prameň – Úplaz – Ramžiná – obec Turecká, parkovisko
Dĺžka: 17 kilometrov
Prevýšenie: 1 033 metrov
Čas: 6 hodín
Krížna z Tureckej je túra na parádu 🙂
Krížna vo Veľkej Fatre je známa lavínami a vojenským vysielačom, vďaka ktorému ju identifikuješ odkiaľkoviek. Obec Turecká zasa haluškovými a krňačkovými zápoleniami.
Majstrovstvá Slovenska a Európy vo varení a jedení bryndzových halušiek bývajú vždy v júli. Tradičné krňačkové preteky zasa vo februári. Hustí chlapi bojujú o cenu Krížnej a titul majstra Slovenska.
Najťažší úsek výstupu na Krížnu z Tureckej je pod Líšku. 730 metrov na 3 a pol kilometri znamená, že ideš nahor veeeľmi zostra.
Je dobré zobrať si niečo pod zub. Trasa je náročná, prevýšenie ako sa patrí, zoberie ti sily. Najesť sa dá až na Kráľovej studni. Nie pri smerovníku, ale v rovnomennom hoteli. Je to trocha zachádzka, ale varia dobre. Z Tureckej tam došliapeš za štyri hodiny.
Na vrchole Krížnej nájdeš okrem čarovného turistického smerovníka a lavičky aj vojenský objekt s vysielačom. Fotiť ho je zakázané. Vrcholové fotky z Krížnej preto nie sú tak celkom kompletné… Vyvažuje to výhľad. Kým zožuješ rožok so salámou, môžeš prebehnúť celý hrebeň Veľkej Fatry. Očami.
Tak ako na Krížnu, aj pri zostupe z nej sa svahy klonia v 45 stupňovom uhle… ešte sa čuduješ tým lavínam ? Ja nie.
V noci je na Kráľovej studni ozajstná tma. Uznali to aj svetoví odborníci a vyhlásili ju za Park tmavej oblohy. To znamená, že tu v noci uvidíš omnoho viac hviezd než inde na Slovensku, v Európe i vo svete. Bez ďalekohľadu je ich viditeľných takmer dvetisíc, a celá striebristá Mliečna cesta a ďalšie objekty vzdialeného vesmíru.
Plot v Tureckej.
Na Saláškoch.
Z Tureckej vykročíte riadne sprudka.
Výstup na Krížnu vo Veľkej Fatre.
Aj Krížna má svoje obete.
Nad Líškou.
Hrebeň Veľkej Fatry z Krížnej.
Krížna vo Veľkej Fatre, 1574 m n.m.
Kráľova studňa ponúka v noci vesmírne divadlo.
Prameň na Kráľovej studni.
Sústava napájadiel na Kráľovej studni.
Šachovnica z kosodreviny na Krížnej.
Svahy Krížnej sa klonia v 45 stupňovom uhle.
Rozkvitnuté lúky pod Krížnou.
Zostup na Úplaz.
Páčila sa ti story z hory o výstupe na veľkofatranský vrchol Krížna z Tureckej? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 😉. Ďakujem.
