Krížna z Tureckej je nádherný turistický zážitok. Turecká je známa výbornými haluškami, Krížna ničivými lavínami. Táto story  zaujala cez 1 000 čitateľov a má rekordných 133 zdieľaní.

Nad Tureckou, hore, Krížna oči kole.

o Marta Kasmanová | Story z hory

Krížna z Tureckej alebo Nad Tureckou, hore, Krížna oči kole 🙂

Keď do smradľavého plechového kontajnera na námestí v Tureckej dopadla posledná plastová lyžička so zasušenou bryndzou, na Krížnu sa už teperil zlato-biely mesiac. Mali sme niečo spoločné. Obaja sme mienili zastať na jej vrchole a obaja sme pritom hľadeli na kopu ľudskej špiny. Ale ja som mohla zatiahnuť ťažké veko smetiaka.

Krížna z Tureckej

Na Mesiaci vraj ľudské posádky zanechali takmer stovku balíčkov výkalov a zvratkov. Niečo podobné na mňa zízalo aj z toho kontajnera. Majstrovstvá vo varení a jedení bryndzových halušiek sú mega akcia s mega účasťou a mega odpadom. Mesiac môže byť rád, že naň ľudská noha už viac ako štyridsať rokov nevkročila. Najmä ak nemá nijaké kontajnery.

Turecká je rarita. Má len 150 obyvateľov. Miesto plotov lyže. V lete je plná bryndzových halušiek, nadšených sádzačov a ich lačných hltačov. V zime zasa adrenalínových retro-drevorubačov. A po krvi bažiaceho komparzu. Miesto sťatých stromov mocní chlapi vyvážajú na rohatých krniach svoje zadky. Valia sa svahmi priľahlých Salášok či Krížnej ako lavíny. Svišťanie saní prehlušujú výkriky strachu i obdivu. A potom všetci odkráčajú do krčmy. Od Kurišov je to len 147 krokov. V Tureckej sa všetko meria v krokoch.

Hore na Krížnu je ich šestnásťtisícpäťsto. Alebo sedem kilometrov. Tri hodiny času. Tisíctridsať metrov smerom k mesiacu. Pekne z ostra. Bez varovania. Akejkoľvek rozcvičky. Prudkým lyžiarskym svahom rovno hore. Popri stožiaroch, zborenej stanici, krížoch tých, čo nedošli, spadli, zamrzli. Vo vysokej zlatistej tráve sa to ťažko predstavuje…

Krížna z Tureckej – tretí najvyšší vrchol Veľkej Fatry má veľa obetí

V  60-tych rokoch minulého storočia skončila životy na svahu Malej Krížnej posádka malého športového lietadla. Niekde v tých miestach o desať rokov neskôr zamrzol architekt z Banskej Bystrice. Len o dve a pol hodiny ďalej, na Ramžinej, sa za ním pobrala aj kamarátka Evka. Ktosi to na Krížnej skončil dobrovoľne, iného zradilo choré srdce či nešťastný úraz pri lyžovačke. A zopár ľudí malo len smolu a pomalé nohy. Pretože nestihli utiecť pred lavínou.

Krížna je ničivými snehovými lavínami povestná. Z jej kolmých odlesnených svahov sa sypú takmer pravidelne. Raz za čas sú doslova vražedné. Vie to aj Benjamín Strmeň z osady Bystrô pod Krížnou. Dnes má 95 rokov, ale v roku 1924 prežil svoju smrť. A najtragickejšiu lavínu na Slovensku. Ďalších 18 ľudí toľko šťastia nemalo.

Tak ako Zlatka Poulová z Bratislavy, ktorá v Tureckej trávila zimu v roku 2001. Lavína sa vtedy z Krížnej valila priamo do Tureckej. A na nešťastnú päťdesiatničku. Zastala len sto metrov od prvých domov. Vraj ju, ako mnohé iné, zmiernila kosodrevinová šachovnica nad Kráľovou studňou. V polovici deväťdesiatych rokov ju vysadili lesníci. Mali už smrtiacich lavín plné zuby.

Ako sa do hory volá…

Paradoxne, ten bič si na seba sami ľudia uplietli. Pastieri z Tureckej i z osady Rybô. Keď v 15. storočí klčovali lesy na Krížnej, aby mali kde dobytok pásť. Čo zostalo, dorazili drevorubači a uhliari. Ťažba dreva na Krížnej nadobudla počas zlatej éry Starohorskej huty obludné rozmery. Lavínam otvorila cesty do dedín. Od osemnásteho storočia zničili desiatky domov v dolinách. Aj kráv. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva.

Z Krížnej sa však netreba rútiť ako lavína. V 180-kilometrovej rýchlosti by ste ľahko mohli minúť legendárnu Kráľovu studňu. Dnes už len pre dobytok. Ale kedysi z nej popíjal sám Matej Korvín. Hneď potom ako ju spravodlivo vyvlastnil trom sporiacim sa panstvám. Na Kráľovu studňu je najlepšie doraziť za súmraku. Kým sa dokocháte sústavou dômyselných napájadiel, určite sa zotmie. Potom sa voda v hrdzavých korytách rozsvieti. Dvetisíc hviezdami z nočnej oblohy. Na svete je len málo rovnako tmavých miest. Voľnými očami narátate miliardy svetelných rokov nad hlavou…

Pozor však na nočných lovcov. Tiež si chcú užiť čierno-čiernu tmu. Aj ich oči žiaria v temnote. Oplatí sa preto pridať do kroku. Do Tureckej ich bude ešte pár tisíc. Alebo dobré dve a pol hodinky svižného tempa. Cez Úplaz a Ramžinú. Môžete pritom kývať mesiacu. Máte veľa krásnych zážitkov a on furt len tú kopu ľudského hnoja.

Trasa

obec Turecká, parkovisko – Salášky – Pod Líškou – Krížna (1.572 m n. m.) – Kráľova studňa, prameň – Úplaz –  Ramžiná – obec Turecká, parkovisko

Dĺžka:                17 kilometrov

Prevýšenie:      ↑↓ 2 070 metrov

Čas:                                6 hodín

Krížna z Tureckej - užitočné informácie

Krížna vo Veľkej Fatre je známa lavínami a vojenským vysielačom, vďaka ktorému ju identifikujete odkiaľkoviek. Obec Turecká zasa haluškovými a krňačkovými zápoleniami.

Majstrovstvá Slovenska a Európy vo varení a jedení bryndzových halušiek bývajú vždy v júli. Tradičné krňačkové preteky zasa vo februári. Hustí chlapi bojujú o cenu Krížnej a titul majstra Slovenska.

Najťažší úsek výstupu na Krížnu z Tureckej je pod Líšku. 730 metrov na 3 a pol kilometri znamená, že idete nahor veeeľmi zostra.

Je dobré zobrať si niečo pod zub. Trasa je náročná, prevýšenie ako sa patrí,  zoberie vám sily. Najesť sa dá až na Kráľovej studni. Nie pri smerovníku, ale v rovnomennom hoteli. Je to trocha zachádzka, ale varia dobre. Z Tureckej tam došliapete za štyri hodiny.

Na vrchole Krížnej nájdete okrem čarovného turistického smerovníka a lavičky aj vojenský objekt s vysielačom. Fotiť ho je zakázané. Vrcholové fotky z Krížnej preto nie sú tak celkom kompletné… Vyvažuje to výhľad. Kým zožujete rožok so salámou, môžete prebehnúť celý hrebeň Veľkej Fatry. Očami.

Tak ako na Krížnu, aj pri zostupe z nej sa svahy klonia v 45 stupňovom uhle… ešte sa čudujete tým lavínam ? Ja nie.

V noci je na Kráľovej studni ozajstná tma. Uznali to aj svetoví odborníci a vyhlásili ju za Park tmavej oblohy. To znamená, že tu v noci uvidíte omnoho viac hviezd než inde na Slovensku, v Európe i vo svete. Bez ďalekohľadu je ich viditeľných takmer  dvetisíc, celá striebristá Mliečna cesta a ďalšie objekty vzdialeného vesmíru.

Kúpte si knihu TURISTI
Share This