Story o výstupe na vrch Ostrá – veľkofatranský adrenalínový skvost zaujala cez 2 500 čitateľov.
Ostrá? Stále hore, až do neba! Zakričal nám chlapík po 50-tke s motorovou pílou na polceste prudkého stúpania Juriašovou dolinou. Spachtení, s útrpnými grimasami na tvári sme sa márne pokúšali odpovedať mu niečo rovnako vtipné. Lenže on si srandu nerobil.
Mal pravdu. Výstup na Ostrú (1.270 m n. m.) vo Veľkej Fatre naozaj pripomína cestu do neba. Ak sa na ňu vydáte z Blatnickej doliny. Pohodlná cesta s minimálnym stúpaním provokuje k svižnému tempu. Čas z turistického smerovníka môžete skrátiť aj o tretinu. Ale bola by škoda prehnať sa tadiaľ ako kôň s klapkami na očiach.
Do Juriašovej doliny sme dorazili skôr ako horúčava. Našliapli sme si v ten deň naozaj dobré tempo. Škoda, že sme ho kdesi v miestach, kde sme míňali chlapa s pílou, stratili. Niekde tam nás dobehla aj páľava. Les zmenila na saunu. Vyšliapať v nej šesťsto výškových metrov len s acidkom v žalúdku nemá ďaleko od hazardu. Aj ten kôň by to vzdal.
Pri smerovníku v sedle Misa skončil parný les a štafetu prevzalo pražiace slnko. Bližšie k oblakom i k obedu naberalo na sile. Sklon kopca tiež. Vliekli sme sa prašným chodníkom. Aj slimáky by nás obehli. Keby tam nejaké boli. Odkryli sa voňavé lúky a prvé výhľady na hrebeň Veľkej Fatry. Kráľovský doping.
Ostrá? Stále hore, až do neba....
Na Zadnej Ostrej bola plnka. Veľké prekvapenie, keďže pred nami celý čas nik nešiel. Zadná Ostrá je fajn. Dá sa na nej sedieť celé hodiny a hľadieť do diaľok. Na chrbty hôr. Dolu do dolín. Ale najkrajší je na nej pohľad na Ostrú. Najmä ak ste tam prvýkrát. Aj z diaľky som rozoznala schody nahor.
Milujem kľukaté chodníčky po vrcholoch brál. Jeden taký vedie až pod schody na Ostrú. Skupinky s batohmi na chrbtoch tam v tieňoch stromov odhadujú svoje sily. Na skalách sa blyštia reťaze. Normálne by sme sa k nim pripojili. Lenže nebo je nebo. Kto by sa tam nechcel dostať? Ponorila som ruky do prachu na chodníku, uchopila vyleštenú reťaz a štverala sa hore Ostrou ako rodená opica.
Pretlačila som sa aj príšerne malým oknom v skalnej stene. Za ním ďalšie reťaze. Ťahali ma hore. A ešte vyššie. Až na vrchol Ostrej. Nebeské výhľady stáli za tú námahu. Tlstá ako na dlani. Malá Fatra s Kľakom naproti. A za chrbtom výkladná skriňa Veľkej Fatry. Človek nevie, kam skôr pozerať. Ozajstné turistické nebo.
Návrat bol ešte ťažší ako výstup. A cez Bágľov kopec a Tlstú aj dlhý. Na druhý deň svalovica ako remeň. Ale nebo je nebo. Endorfíny sa nepokazia, vydržia mnoho dní a s nimi dobrá nálada. A o tom to je.
…odkiaľ, kam, ako vysoko a za ako dlho
Trasa: obec Blatnica (okr. Martin), parkovisko – Blatnická dolina – Juriašova dolina, ústie – Sedlo Misa – Zadná Ostrá – Sedlo Ostrej – Ostrá (1.247 m n. m.) – Sedlo Ostrej – Zadná Ostrá – Bágľov kopec (1.413 m n. m.) – Tlstá (1.373 m n. m.) – Muráň – Jaskyňa Mažarná – Konský dol, ústie – obec Blatnica, parkovisko
Dĺžka: 18,2 kilometra
Prevýšenie: 1 180 metrov
Čas: 7 hodín
Parkovisko na konci obce Blatnica je turčianska brána do Veľkej Fatry. V pekné voľné dni býva beznádejne plné ☹ a vie pekne pokaziť náladu. Blatnická dolina je ideálna na vychádzky s deťmi. Krátka a plná prekvapení.
Ďalej to už odporúčam len zdatným turistom. Výstup na Sedlo Misa a ďalej na Zadnú Ostrú je jeden z najprudších, aké poznám. Takže dobrú kondičku oceníte. Samotná Ostrá je len pre tých, ktorí sa neboja náročného exponovaného terénu. Prelieza sa na ňu úzkym skalným oknom, čo dá klaustrofobikom celkom zabrať.
Kondične náročný je aj zvyšok okruhu s návratom cez Bágľov kopec a Tlstú. Od Konského dolu vedie asfaltka. Cestou k parkovisku sa dá občerstviť na chate Gader. Varia dobre, ale ak je veľa ľudí, dlho im to trvá.
Blatnická dolina.
Smerovka na Zadnú Ostrú.
Ostrá zo Zadnej Ostrej.
Aj Ostrá má svoje obete.
Tlstá z Ostrej.
Zostup z Tlstej.
Aj z Tlstej idete istenými úsekmi.
Masív Tlstej je plný impozantných skalných previsov.
Jaskyňa Mažarná.
Tlstá je územím medveďa hnedého.
Páčila sa ti táto story z hory? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 
. Ďakujem.
