Slavkovský štít má nadmorskú výšku 2452 m n. m., výstup začína v Starom Smokovci, technicky nie je náročný, ale kondične áno. Prvých a posledných 300 výškových metrov sa dá ušetriť lanovkou. Bez nej túra trvá takmer 9 hodín, takže dobré počasie turista ocení. Ale aké počasie je na túre dobré? Hm.
Bez dažďa, búrky, víchrice či hustého sneženia, to je bez debaty. Ale so slnkom to až také jasné nie je. Napríklad v lete je to na začiatku vždy Hanička Zagorová a „Je naprosto nezbytné, aby nebe bylo blankytné…“ Ale pred koncom túry ide hlavou nezriedka aj Metalinda a jej „Slnko, stoj, slnko, nevychádzaj…“.
Človeku fakt nevyhovieš.
Je naprosto nezbytné, aby pri výstupe nebe bylo blankytné
Ono je to tak. Vysoké hory máme na Slovensku len jedny. Keď sa do nich po dvoch hodinách a dvesto kilometroch konečne dotrepeme, kvitujem, ak ich aj vidím. Základom každej túry je síce dlhá a poctivá šliapačka do kopca, a je určite fajn, ale tá sa dá praktizovať aj v hore za našou dedinou, kvôli nej sa do Tatier cez polovicu Slovenska a tri zápchy terigať nemusím.
Prečo sa tam však rozhodne terigať chcem, je jedinečná a na Slovensku výnimočná krajina. Také obrazy, aké ponúkajú Vysoké alebo Nízke Tatry, žiadne iné hory na Slovensku turistovi neukážu. Tatranské panorámy hladia moju dušu a napĺňajú mi srdce radosťou akosi rýchlejšie ako iné hory… ale to ich musím vidieť. Túry preto plánujem len v slnečnom počasí s dobrou viditeľnosťou. Najlepšie úplne bez oblakov, ale aj polojasnú oblohu ešte znesiem. Polooblačné nebo je už trochu riskantné, najmä ak je oblačnosť nízka. Oblačné až zamračené počasie je zväčša naprd, lebo nad horami je málokedy iba výhľadovo neškodná vysoká oblačnosť. Väčšinou sa cez štíty prevaľujú hlavne nízke oblaky. Krajina v nich zmizne a je po dušelieku. Zamračené Tatranské doliny ma skľučujú, sú šedivé a smutné, no a neviditeľné štíty ma priam nasierajú. Preto „Je naprosto nezbytné, aby nebe bylo blankytné…“
Slavkovský štít
V deň, keď sme sa s Karolom rozhodli vystúpiť na Slavkovský štít, meteorólogovia predpovedali polojasnú oblohu s premenlivou vysokou i nízkou oblačnosťou. Nič moc. Na parkovisku v Starom Smokovci (potvory nenažraté, za celý deň si už pýtajú nehoráznych 15 eur! a ešte spoplatnili aj záchody) je o šiestej ráno Slavkovský štít dobre viditeľný. Chvalabohu! Modlím sa, aby to vydržalo, lebo výstup na Slavkovský štít trvá s návratom 9 hodín. Za taký dlhý čas sa počasie v horách zmení aj trikrát. Keď vychádzame z dusného lesa na Slavkovskú vyhliadku vrcholky štítov už veru majú biele čapice. Doliny však stále zalieva slnko a opiera sa nám do chrbtov až po Štrbavý hrebeň. Tam štíty utínajú husté nízke oblaky, v ktorých zakrátko mizne celá krajina. Tento stav trvá až po Slavkovský nos. Skoro dve hodiny vidíme len kamene pod nohami. Úpenlivo prosím oblaky, aby sa rozplynuli, potom sa ľutujem, že už druhý rok v Tatrách fakt nemám šťastie na počasie, následne Tatrám vyčítam, že ma vôbec nemajú rady, keď mi nedoprajú pekné výhľady a nakoniec sa zmierujem s bielou slepotou. Aspoň sa dobre dýcha a nie je teplo.
Slavkovská opona
Za Slavkovským nosom sa oblačnosť začína trhať. Oblaky sa valia zo strany na stranu, krútia sa a namotávajú okolo štítov ako obrovské cukrové vaty. Na minútu-dve sa z nich vynárajú a opäť miznú. Zdola sa za nami príkrym svahom valia biele chuchvalce, presúvajú sa z jedného končiara na druhý a nad nami modré nebo. To je ono, povzbudzujem vietor. Rozfúkaj to! Akoby ma počul, v skalách rozohráva úchvatné divadlo so slnkom a oblakmi.
Keď prichádzame na Slavkovský štít, opona je stále hore, ale kým sa uvoľní miesto na fotku pri vrcholovom kríži, je už zasa všetko biele. Ach jaj. Na vrchole sedíme skoro hodinu, lebo vietor sa zasa podujal oblaky rozohnať a ukazuje nám Veľkú Studenú dolinu so Zbojníckou chatou a početnými plesami až po Priečne sedlo a Prostredný hrebeň. Pohľad je to pre Bohov. Nasávam ten doping a nie a nie sa ho nabažiť.
Slnko, stoj….
Keď opúšťame Slavkovský štít, obloha sa pomaly čistí a oblaky sa rozplývajú. V plnej kráse sa nám ukazuje trasa s hlbokými zrázmi po bokoch, ktorou sme šli nahor. Karol konštatuje, ako dobre, že ich nevidel. Zostup je príkry a po šmykľavej tatranskej sutine pomalý. Nahor sme vyšli o hodinu skôr, než avizuje časomiera na smerovníkoch, ale nadol tú hodinu naberáme. Nevadí, v slimačom tempe sa stíhame kochať okolitými štítmi, ktoré sme dopoludnia nevideli. Ukazuje sa aj Lomnický štít s meteorologickou stanicou a nad rozjasnenou tatranskou kotlinou aj Kráľova hoľa naproti. Slnko pečie. Do kosodreviny nad Slavkovskou vyhliadkou vchádzame rozhorúčení, spotení a zmorení teplom. Lačne dopíjame posledné kvapky vody. Za vyhliadkou sa chvíľu chladíme v tieni lesa. Ale podhorie je dusné a sparené, čo je po ôsmich hodinách šliapania fakt únavná kombinácia. Takže až do Smokovca prosím „Slnko, stoj, slnko, nevychádzaj… 😊“
Trasa
Starý Smokovec (995 m n. m.), VYSOKÉ A BELIANSKE TATRY – 1:05 h (2,7 km) Pod Slavkovským štítom (1 355 m n. m.) – 0:30 h (1,2 km) Slavkovská vyhliadka (1 520 m n. m.) – 3:45 h (3,6 km) chodník uzavretý od 1. 11. do 31. 5. Slavkovský štít (2 452 m n. m.) – 2:30 h (3,6 km) Slavkovská vyhliadka – 0:20 h (1,2 km) Pod Slavkovským štítom – 0:45 h (2,7 km) Starý Smokovec, VYSOKÉ A BELIANSKE TATRY
Dĺžka trasy 15,0 km, čas 9 h, prevýšenie 1 457 m nahor a toľko isto nadol.
Slavkovská vyhliadka
Nad Slavkovskou vyhliadkou
Oblačnosť pribúda
Štíty v oblakoch
Slavkovský nos
Štíty popri trase, vzadu Lomnický štít
Slavkovský štít – cieľ
Veľká Studená dolina zo Slavkovského štítu
Priečne sedlo v oblakoch
Slavkovský štít – vrchol
Veľká Studená dolina
Veľká Studená dolina zo Slavkovského štítu
Zostup zo Slavkovského štítu
Zostup
Štíty v oblakoch
Oblačné divadlo
Páčila sa ti táto story z hory? Zdieľaj a ukáž ju ostatným 
. Ďakujem.
