Ferrata HZS Martinské hole je tak ako všetky feraty výnimočný zážitok. Spolu s prístupom a zostupom je zaujímavým spestrením kvalitnej, stredne náročnej túry Lúčanskou Malou Fatrou. Nezabudnite si feratový výstroj: prilbu, sedací úväz, tlmič pádov, rukavice a PEVNÚ OBUV!
Ferrata HZS Martinské hole bola po jej otvorení v lete 2014 jednoduchšia ako dnes
Trvanie túry: 4 – 5 h
Dĺžka trasy: 13 km
Prevýšenie: ↑↓ 1600 m
Trasa: Martin-Stráne (500 m n. m.), parkovisko – Nebíčko – Bývalý lom – Ferrata HZS Martinské Hole (940 m n. m.) – Ráztoka – Martinské Hole, chaty (1 260 m n. n.) – Pod Kalužnou – Odbočka k pamätníku – Partizánsky kanón – Martin-Stráne, parkovisko
Ferata začína vo výške 940 m n. m., je jednosmerná, len na výstup, trvá zhruba 1 hodinu a je zadarmo. Pod vodopádmi vo výške 1 130 m n. m. sa rozdvojuje na ľahší variant B a ťažší variant C. Spájajú sa pri kríži s posedením a výstupovou knihou.
Ferata nad Pivovarským potokom na Martinských holiach patrí k najstarším feratám pre verejnosť na Slovensku. V dobe jej otvorenia už síce neďaleko nej, na Hoblíku z druhej strany Lúčanskej malej Fatry, jedna bola, ale išlo o ťažkú výcvikovú feratu Klubu turistov a horolezcov Javorník, o ktorej málokto vedel, a keďže už samotný prístup k nej je pre bežných turistov odstrašujúci, málokto na ňu liezol.
Chýr o „ľahkej“ ferate pod Martinskými hoľami sa rýchlo rozniesol po chotári i ďaleko za ním. V tom čase bola na Slovensku jediná a záujem bol veľký. Neznalí ľudia, ktorí sa dovtedy s feratami nestretli – a medzi nich som patrila aj ja – ju zdolávali bez feratového výstroja. Nie je to nemožné, ale veľmi riskantné a koledujete si o invalidný vozík.
Ferata nie je ťažká, najťažší stupeň C je len na krátkom záverečnom úseku, ktorému sa dá vyhnúť cez B trasu. V čase mojej návštevy v lete 2014 bola v jednoduchej „štartovacej“ verzii, avšak ako pribúdali ďalšie feraty na Slovensku, tvorcovia ju dopĺňali novými adrenalínovými atrakciami.
Ferrata HZS Martinské hole? S prstom v zadku a ešte si aj zívneš od nudy
V tomto duchu popisovali Ferratu HZS Martinské hole autori turistických blogov. Mala som dojem, že ju prešli s prstom v zadku a poniektorí pritom ešte aj zívali od nudy. Určite prispeli k môjmu ľahkovážnemu rozhodnutiu vydať sa na feratu bez výstroja. Učičíkal ma aj pohodový prístupový chodník cez Nebíčko, s malebnými drevenými lávkami, hrdzavými banskými vozíkmi i koľajami pred zasypanou štôlňou, s divokým kaňonom, kde popadané stromy nútili kloniť hlavu, ale tiež ľudia, čo sa po klzkých skalách liepali bez výstroja. Ten malo len 8-ročné dieťa. Vravela som si, keď to dajú oni, zvládnem to tiež. Zvládla, ale bol to boj, zbytočný hazard a nezodpovednosť. Neplatila som si vtedy ani poistenie pre zásah horských záchranárov… Ponaučenie? Ak tvorcovia feraty odporúčajú feratový výstroj, tak si ho, Marta, požičaj, dones a navleč!
Dlane spotené strachom sú na ferate veľmi zlá výbava. Pomôžu rukavice. Skúsenosti s rebríkmi a reťazami v Jánošíkových dierach nestačia. Ferata žiada viac. Veľkým hendikepom sú krátke nohy a slabé ruky. Vyvažovala som to hnevom. Vyťažila som z neho veľa cennej energie. Mala som ho v sebe z práce toľko, že by stačil aj na poháňanie jadrového reaktora, nielen dvoch rúk a nôh.
Moja lezecká dráma sa odohrávala 1 až 2 metre nad strmým korytom potoka. Aj v suchom lete poriadne dravého. Hoci je Mlynský, neskôr Pivovarský potok označovaný ako tok IV. rádu, nejde o žiadnu štvrtotriednu stoku, ktorá sotva tryská zo zeme. Pramení v svahu Lúčanských Veterných holí. Tie bičuje vietor aj lejaky. Je veľký rozdiel, či sa na feratu vyberiete pred alebo po daždi.
Bola aj panika, keď som uverila, že to nedám. No vzdať som to nemohla. Cesta späť nebola možná. Ferata je jednosmerná.
Ferata je skvelý spôsob, ako „vytiahnuť kábel zo steny“
A to som potrebovala. Vypnúť hlavu. Zresetovať ju. Podarilo sa. Keď som schádzala z poslednej lávky, hlavu som mala čistú ako školská tabuľa cez prázdniny.
Ferata končí pod Bazovou, odkiaľ chodník pokračuje ku chatám na Martinských holiach. Po asfaltke späť na konečnú zastávku martinskej MHD Stráne to bola konečne nuda.
Na ďalšiu feratu som sa odhodlala až po 11 rokoch, maximálne zodpovedne – s horským poistením a feratovým výstrojom :).
Pozrite si Ferratu HZS Kyseľ v Slovenskom raji
Pred ničivým požiarom najkrajšia roklina Slovenského raja je dnes sprístupnená len pomocou zaistenej cesty. Zážitok je to excelentný a určite stojí za vyskúšanie.
