Gánovské travertíny a gejzír Hozelec sú európsky unikátne, ale trochu zabudnuté prírodné atrakcie kúsok za Popradom. Pozrite sa na tú nádheru a zakúste chuť dobrodružstva!
Gánovské slaniská
Gánovské travertíny a gejzír Hozelec v Gánovských slaniskách: závan mora pod Tatrami
Prameň Hozelčanka
Gejzír Hozelec
Biela skala
Prameň Kvašnica
Bublanina
Gánovce sú svetoznáme objavom mozgovne neandertálca, ktorý sa pri jednom z mnohých minerálnych prameňov v oblasti zrejme nadýchal jedovatých výparov sírneho prameňa a otrávil sa. Ale obec má aj úžasnú prírodnú atrakciu, trochu v tieni archeologickej senzácie – Gánovské slaniská s prímorskou flórou ďaleko od morských pobreží. Najväčší z posledných ostrovčekov vnútrokarpatských slanísk. Najsilnejším zážitkom je Biela skala a eruptívny gejzír ľudom zvaný Hozelec.
Gánovské slaniská sú Gánovčanov, ale aj Hozelčanov. Preto na vzácne dedičstvo dohliadajú obe dediny. Pred informačnou tabuľou ma „víta“ seniorská hliadka z Gánoviec. Babka sa uprostred príjazdovej cesty k slaniskám tvári, že na niekoho čaká. Keď hrozí kolízia, neochotne uhýba za bránku. Dedo s kosákom a palicou demonštratívne zavadzia na jedinom možnom parkovacom mieste, ktoré nezakrýva verejná zeleň, teda hustá nekosená tráva so žihľavou. Keď mu temer prejdem po otlakoch, pohne sa do dvora. No nespúšťajú zo mňa zrak až po tabuľu.
Gánovské travertíny začínajú pitnou Hozelčankou a gejzír tryská v intervaloch
Pri prvom prameni – pitnej Hozelčanke – prestávam byť vzťahovačná. Dozor zrejme nie je namierený na mňa, ale na chásku pubertiakov, čo sa tam rozložila. Je ich veľa, sú hluční a roztatárení. Chalani obliehajú prvý, druhý i tretí prameň. Aj rúru gejzíra obstali, ale tá sa zaťala a tvári sa, že vyschol. Pubertiaci majú divné nápady, to všetci vieme, takže dozor je na mieste. Tomu pedagogickému miestni veľmi neveria. A chalani sú ozaj ako zachladené malé decká. Do travertínových jazierok pod Bielou skalou hádžu všetko, čo im príde pod ruku. Kamienky, lístky, bobule šípok, vtáčie hovienka. Darmo im učka dohovára, nech tam nehádžu aspoň tie hovná, lebo niektorí návštevníci si tam močia nohy. Adolescenti sa len prenikavo zahihňajú a vymýšľajú ďalšie kraviny.
Po polhodine sa učiteľkám podarí primäť živly k odchodu. Pri prameňoch zostávam sama, užívam si ich a oni mňa. Aj rúra na hozeleckom gejzíre obživla, konečne si odkašľala a vychrlila prúd spenenej vody. Výskam radosťou a prameň strieka, strieka a strieka celých dvadsaťtri minút… Wau! 🙂
Pozrite si video
Erupcia trvá zhruba 20 minút a opakuje sa raz za hodinu.
Kvašnica, ale nie kapustová. Bublanina, ale nie čerešňová. 😊
Z kopca sa blíži patrola z Hozelca. Rýchlo suším nohy. Chlapík so psom obchádza všetky pramene, snaží sa pôsobiť nenápadne, ale je mi v pätách aj pri Kvašnici (mňam, výborná vajcovka) až po Bublaninu, najstaršiu vyvieračku aktuálne bez vody. Tam rafinovane pokračuje niekam do dediny, kým ja márne hľadám dieru v múre z chrastia a pichľavých kríkov späť k začiatku slanísk. Za nimi pole so žihľavou vyše pása a zradné mokrade. Kam zmizol ten potvorský chodník? Na tabuli sa vracal späť! Po polhodine sa dodriapaná, dopŕhlená a zablatená konečne prederiem k pitnej Hozelčanke pri tabuli.
K autu ma spoza plotov zasa vyprevádzajú akční seniori. Keď vyštartujem, babka spokojne pokyvkáva hlavou a dedo? Dvíha bakuľu, asi mi chce zamávať na pozdrav. Pery zaťaté, obočie zachmúrené. Žeby ju chcel po mne hodiť ? To za tú zvalcovanú žihľavu, či?!
Ďalšie krásne miesta na Slovensku
Chata pod Suchým najkrajšou trasou cez Starhrad a Plešel
Chata pod Suchým. Banálny, no vďačný cieľ výletníkov, turistov, cyklistov i trailových bežcov. Cez Starhrad a Plešel to nie je práve vychádzka, ale úchvatné výhľady za trochu námahy stoja.
Čerenová skala – trochu drina, ale výhľad vás rozospieva
Čerenová skala v Chočských vrchoch je najkrajšie miesto, aké som tento rok videla… Viem, je len február, ešte toho najkrajšieho bude 😊. Ale Čerenová skala je naozaj unikát. Dokáže ľudí rozospievať.
Haluzická tiesňava ukazuje, ako sa krotí neposlušný potok
Malebný skalný kaňon v obci Haluzice v okrese Nové Mesto nad Váhom vytvoril Haluzický potok. Jeho prechod trvá len 30 minút, takže je ideálnym cieľom na krátky, no skutočne výnimočný výlet.
