Utopenci z Budatínskeho krutidla.
Ticho sa vraj vznášajú v kalnej vode Váhu. Niekde tam, kde sa do neho vlieva rieka Kysuca. Ľadoví. Bledí. Bez dychu.
Číhajú pod hladinou. Vyčkávajú. Môžete ale hľadieť do tej vody na sútoku Kysuce a Váhu, koľko chcete. Kruté oči nemilosrdných pánov riek sa vám neukážu. Nijaké pazúry sa z hladiny nevynoria a nestiahnu vás do vody. Môžete tam kľudne vrásť aj do zeme a nestane sa vôbec nič.
Zvláštne.
Ak budete mať cestu cez Žilinu, určite sa tam zastavte. Budatínsky hrad po miliónových finančných infúziách žiari ako nikdy predtým. Najjasnešie zo všetkých piatich strážnych hradov v Žilinskej kotline. Keď prebádate hradné útroby, prejdite sa starým hradným parkom.
V cene vstupného prehliadky Budatínskeho hradu sú aj individuálne prehliadky hradnej kaplnky a drotárskej expozície mimo hlavnej budovy hradu. Ale o tom už v inom blogu 
.
Hrad je sídlom Považského múzea.
S posledným z urodzených majiteľov, Gejzom Čákim.
Starej Žilinskej mestskej knihe súčasník ani nerozumie.
Z archívu Považského múzea.
V novom šate.
Budatínsky park.
Budatínsky hrad žiari aj v noci.
Schody sú všade, kam sa pohnete.
Strmé schodisko do veže.
Starý mechanický hodinový stroj vo veži.
Šľachtické toalety. Nočník zakrýva dieru von.
Múzeum opatruje aj úlomok z havarovaného lietadla M.R.Štefánika.
Toto je najstarší obrázok hradu, aký som našla.
Hradná kaplnka s iluzívnou oltárnou architektúrou je z polovice 18.storočia.
