Utopenci z Budatínskeho krutidla.
Ticho sa vraj vznášajú v kalnej vode Váhu. Niekde tam, kde sa do neho vlieva rieka Kysuca. Ľadoví. Bledí. Bez dychu. Utopenci z Budatínskeho krutidla.
Číhajú pod hladinou. Vyčkávajú. Môžete ale hľadieť do tej vody na sútoku Kysuce a Váhu, koľko chcete. Kruté oči nemilosrdných pánov riek sa vám neukážu. Nijaké pazúry sa z hladiny nevynoria a nestiahnu vás do vody. Môžete tam kľudne vrásť aj do zeme a nestane sa vôbec nič.
Zvláštne.
Utopenci z Budatínskeho krutidla
Budatínske krutidlo je obyčajný vodný vír. Kedysi azda aj nebezpečný, dnes len opradený povesťami. O nenásytných vodníkoch, čo topia, čo sa dá. A čo to dá. Kedysi im tunajší ľudia hovorili utopenci.
Nad Budatínskym krutidlom čnie už zopár storočí hradná veža. Ak niekto môže utopencov z Budatína dosvedčiť, tak je to ona. V oslnivo bielom kabáte však zvysoka kašle na naše kroniky. Má už toho všetkého za tie roky dosť. A nevie hovoriť.
Ak budete mať cestu cez Žilinu, určite sa tam zastavte. Budatínsky hrad po miliónových finančných infúziách žiari ako nikdy predtým. Najjasnešie zo všetkých piatich strážnych hradov v Žilinskej kotline. Keď prebádate hradné útroby, prejdite sa starým hradným parkom.
V cene vstupného prehliadky Budatínskeho hradu sú aj individuálne prehliadky hradnej kaplnky a drotárskej expozície mimo hlavnej budovy hradu. Ale o tom už v inom blogu 
.
Hrad je sídlom Považského múzea.
S posledným z urodzených majiteľov, Gejzom Čákim.
Starej Žilinskej mestskej knihe súčasník ani nerozumie.
Z archívu Považského múzea.
V novom šate.
Budatínsky park.
Budatínsky hrad žiari aj v noci.
Schody sú všade, kam sa pohnete.
Strmé schodisko do veže.
Starý mechanický hodinový stroj vo veži.
Šľachtické toalety. Nočník zakrýva dieru von.
Múzeum opatruje aj úlomok z havarovaného lietadla M.R.Štefánika.
Toto je najstarší obrázok hradu, aký som našla.
Hradná kaplnka s iluzívnou oltárnou architektúrou je z polovice 18.storočia.
