V partizánskom bunkri na Jankovom vŕšku v Strážovských vrchoch v jeden mrazivý februárový deň prehrali jeho obyvatelia hru o život. Aj v 21. storočí sa môžete vžiť do kože slovenských partizánov. Zavrieť sa v bunkri a preniesť o sedemdesiatpäť rokov späť. Do tmy plnej strachu, potláčanej bolesti a ušných bubienkov napätých až na prasknutie.
V doline pod Prašivou to stále platí. Voda je znamenitá. Kúpeľný areál tiež – hoci už len pre urban explorerov. V bývalej pýche rakúsko-uhorskej monarchie by dnes filmári pokojne mohli točiť dokument „Život po ľuďoch“.
Budatínske krutidlo je obyčajný vodný vír. Kedysi azda aj nebezpečný, dnes len opradený povesťami. O nenásytných vodníkoch, čo topia, čo sa dá. A čo to dá. Kedysi im tunajší ľudia hovorili utopenci. Ale…
Slovenskí drotári neboli žiadni žobráci, hoci tak často vyzerali. Teda, nie všetci. Nejeden to od chudobného potulného remeselníka dotiahol až do priemyselnej veľkovýroby a zarobil milióny.
Na Sitno som sa vybrala hľadať tajomných rytierov. Ľudia od Hontu až po Oravu básnia o nich celé stáročia. Prešla som Sitno krížom krážom. Odhora nadol. Zľava doprava a ešte aj z rohu do rohu. Ale po sitnianskych borcoch, čo Slovákom lepší život priniesť majú, nie je na celom brale ani chýru ani slychu. A dokonca ani smradu.
Nemáte kondičku? Vyberte sa k vodopádom. K väčšine z nich vedie nenáročná trasa. Zvládnu ju naozaj takmer všetci. Starí, chorí, unavení, leniví aj deti.
Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici ponúka sfáranie do čiernych vlhkých útrob zeme, kde sa v plášti, prilbe a s lampášom v ruke prepchávate úzkymi chodbami… V zemi je zima, maximálne 10°C, mikinu oceníte. Poriadne topánky tiež.