Čerenová skala v Chočských vrchoch je najkrajšie miesto, aké som tento rok videla… Viem, je len február, ešte toho najkrajšieho bude 😊. Ale Čerenová skala je naozaj unikát. Dokáže ľudí rozospievať.
Malebný skalný kaňon v obci Haluzice v okrese Nové Mesto nad Váhom vytvoril Haluzický potok. Jeho prechod trvá len 30 minút, takže je ideálnym cieľom na krátky, no skutočne výnimočný výlet.
Po kúpe auta sa ho nevieme nabažiť. Ráno sa zobudíme a vymýšľame, kde strávime deň. Máme odrazu toľko možností! Všade je omnoho bližšie ako v dobe bez Kačky. Dvesto kilometrov na maďarské hranice sa nám zdá skoro za humnami, aj keď tam ideme tri hodiny.
Tridsať štyri minút po poludní. Nad Jánskou dolinou sa konečne dvíha hmla. Zuby mi drkocú ako kastanety. Jesenná inverzia do doliny nevpustí jediný lúč slnka. Tuším aj mrzne!
Jeho zrúcanina sa vypína na 30 metrov vysokom strmom vápencovom bradle nad obcou Lednica v malebnom údolí Bielych Karpát. Nevyzerá tak dobre ako Beckov, či Strečno. Napriek tomu je ÚCHVATNÝ.
Tento príbeh sa odohral v časoch, keď chlapské slovo ešte niečo znamenalo. Do Svitačovej doliny prichádzala jeseň a nemeckí vojaci. Kuneradský zámok mizol v plameňoch a hlúčik na všetko odhodlaných chlapov v Svitačovskom lese.
Prejdite sa po Zvolene. Je tam nádherne. Ale pozor! Nie je Zvolen ako Zvolen. V jednom hrady pofotíte, na druhom sa zapotíte.
V partizánskom bunkri na Jankovom vŕšku v Strážovských vrchoch v jeden mrazivý februárový deň prehrali jeho obyvatelia hru o život. Aj v 21. storočí sa môžete vžiť do kože slovenských partizánov. Zavrieť sa v bunkri a preniesť o sedemdesiatpäť rokov späť. Do tmy plnej strachu, potláčanej bolesti a ušných bubienkov napätých až na prasknutie.
Ľubochnianska dolina je vraj najdlhšou na Slovensku. Meria úctyhodných 25 kilometrov. A všetky sú pokryté asfaltovým kobercom. Od začiatku po koniec je len 400 metrové prevýšenie. Na dvadsiatich piatich kilometroch je zanedbateľné. Ani sa nezadýchate.
V doline pod Prašivou to stále platí. Voda je znamenitá. Kúpeľný areál tiež – hoci už len pre urban explorerov. V bývalej pýche rakúsko-uhorskej monarchie by dnes filmári pokojne mohli točiť dokument „Život po ľuďoch“.