Rysy sú výnimočný tatranský štít. Extrémne príťažlivé, mimoriadne obľúbené.

Stála som pod vrcholom, zízala na to ikonické tatranské trojvŕšie posiate hlavami. A premýšľala, prečo som sa v prvý slnečný deň po upršanom mesiaci, teperila práve sem…

Rysy sú s výškou 2 500 m n.m. pre turistu z úpätia Malej Fatry slušným vysokohorským zážitkom. Za málo peňazí ponúkajú veľa muziky. Ale…občas na nich býva husto. Až tak, že fotka pri vrcholovom kameni môže zostať len zbožným prianím. Hlavy pokrývajú skaly.  Nohu niet kam položiť.

Vtedy sa už nad Popradským plesom turista zaradí do prúdu. Ten sa pri žabích plesách zázračne trhá na kúsky. Davy sa tratia okolo plies, teperia na kamene, oddychujú. Pokochá sa, odfotí, občerství. A keď sa vyberie ďalej, kolóna je opäť pekne pokope. Sunie sa pod úsek s technickými pomôckami. Ľudia výskajú, odhadujú svoje sily, posmeľujú sa. Niektorí sa predbiehajú. Prosto chaos.

Ak sa turista spod Martinských holí vyberie na Rysy, je to šok hlavne pre oči. Nohy sú privyknuté na onakvejšie štreky. Aj také, čo sa dajú rozchodiť len s ibalginom. Výstup na Rysy ho nezlomí.

Ak postupuje vpred pomaly, tak len preto, že musí neustále zastavovať a gúľať očami. Alebo hlavou. Preto chytí svalovicu akurát tak na krku.

Na najvyššie položenej chate na Slovensku si vystojí frontu na pivo a v tieni Vysokej sa usadí na kameni.  A potom hltá. Pivo, chleba so salámou, skaly. Malé, veľké. Ostré. Čas sa zastavuje. Ale turistov metabolizmus nie. Prázdny pohár a plný mechúr ho zodvihnú zo skaly a ženú na latrínu. S najfantastickejším výhľadom, aký z latríny môže byť. Keď je dva kilometre nad morom.

Keď sa odtiaľ konečne vytrepe, oddychujúci dav je už zasa v pohybe. Zaradí sa a živý eskalátor stúpa do sedla Váhy. Výhľady zdržiavajú. Ale niet sa kam náhliť. Nik sa neženie. Každý je rád, keď nestúpa tomu pred sebou na päty.

Tesne pod vrcholom ľudia ožívajú. Jedni radosťou, druhí sklamaním. Impozantné skaly pokrýva ľudské mravenisko. Každý chce posedieť. Pokochať sa výhľadmi. Odfotiť sa. Ľudia stále prichádzajú. Odchádza málokto.

Zízam s turistom z úpätia Malej Fatry na to ikonické trojvŕšie. Hučí ako úľ. Aj tak vyzerá. Odrazu sa nám tam nechce. Výhľady sú dokonalé aj pod ním. Dobíjačka funguje naplno. A ten pokoj… Dravci odtiahli na vrchol. Uzurpovať si najlepšie miesto pod tatranským slnkom.