Turistika na Slovensku originálnou reportérskou a spisovateľskou optikou, vtipné i vážne postrehy zo života.
Moje story nielen z hory
Tieto blogy nebudete len čítať, budete ich žiť.
Môj autorský blog je o vášni a terapii. Oboje mi poskytujú hory a písanie. Turistika na Slovensku, najmä tá horská, momentálne národ baví. Jas som jej prepadla pred dvadsiatimi rokmi. O horách blogujem inak ako ostatní. Vecné informácie o trasách a túrach dopĺňam zážitkami a dojmami, pretože to je to najkrajšie, čo mi hory popri pohybe dávajú. Mnohé blogy si môžete vypočuť, s autentickou zvukovou kulisou Vás zaručene vtiahnu do deja. Okrem atraktívnych turistických cieľov blogujem o živote a jeho viac či menej vtipných okamihoch a udalostiach. S niektorými sa možno stotožníte, iné postrehy Vás aspoň pobavia. Občas sem šupnem krátku poviedku. Slovenčina je krásny hravý jazyk s obrovskými vyjadrovacími možnosťami. Aj preto sú všetky moje blogy malé literárne diela. Ak hľadáte nové čitateľské zážitky na staré témy, ste tu správne.
Poviedka s mierne hororovým koncom: Bratia
Na svojho brata musí dávať pozor. Viesť ho životom. Pretože ľudia ako on pomoc potrebujú. Zmietajú sa životom ako utrhnuté člny na mori. Vlny nálad si s nimi robia, čo chcú. Nemajú jasný názor na žitie. Nijaké argumenty ani pre, ani proti. Nemožno ich nechať napospas osudu.
Noc na dedine.
Noc na dedine je iná ako v meste. Prechádzať sa dá len po hlavnej ceste. Keď sa zjaví chodník, nie je to vždy výhra. Popri nízkych plotoch hrozí srdcu infarkt.
Najlepšie retro hračky? Igráčikovia! Život (z) plastu.
Vitajte vo virtuálnej realite socialistických detí. Štyridsaťjeden ikonických plastových panákov u mňa „žije“ neuveriteľných štyridsaťtri rokov. Dnes už síce iba v papierovej škatuli, no kedysi, v dobe bez internetu, počítačových hier a kvalitného televízora to v Igráčikove poriadne žilo.
Aké hlavy, taký jazyk.
Slosar je k…t, oznamuje nápis v turistickom prístrešku v Roháčskej doline. Postávame v ňom už dobrú štvrťhodinu a zabíjame čas. Prší. Magické vrcholy západotatranských štítov sa pred nami ukryli v ťažkých sivých mrakoch.
Chlapi zo Svitačovej doliny.
Tento príbeh sa odohral v časoch, keď chlapské slovo ešte niečo znamenalo. Do Svitačovej doliny prichádzala jeseň a nemeckí vojaci. Kuneradský zámok mizol v plameňoch, a hlúčik na všetko odhodlaných chlapov v Svitačovskom lese.
Vo Zvolene husto, na Zvolene občas pusto.
Prejdite sa po Zvolene. Je tam pekne, uvoľnene. Ale pozor! Nie je Zvolen ako Zvolen. V jednom hrady pofotíte, na druhom sa zapotíte. Mesto alebo vrch. Sú medzi nimi aj ďalšie rozdiely. Najväčší je výškový, viac ako 1100 metrov.
Po medveďom chodníku.
Po medveďom chodníku na Borišov vykročte, len ak ste dostatočne dobrodružná povaha. Pošliapete totiž územím nášho najväčšieho predátora. Na Borišov sa nejde nijakými vydláždenými tatranskými chodníkmi. Trasa vedie nefalšovanou divočinou. Dusným letným lesom. Prudké stúpania riadnou oráčinou.
Chcete prestať fajčiť? Takto sa vám to určite podarí.
Tieto tri kroky stačia k premene fajčiara na nefajčiara. Otestovala som ich na vlastnej koži, fungujú.
V čakárni.
Čakárne u lekára sú hnusné miesta. Dýchajú hnusnou atmosférou. Ľudia v nich vedú hnusné reči. Dejú sa v nich hnusné veci. Keď sa tam raz za dva roky kvôli preventívke vyberiem, ochoriem. Ale nesťažujem sa. Lebo niektorí tam rovno zomrú.
Skoro ráno stúpa nad dedinu mliečna hmla. Okolité lúky sa trblietajú v opatrných slnečných lúčoch. Na rozžiarenom bielom horizonte sa pasie koza. Ľahostajne prežúva. Sleduje roztatárenú dvojicu ľudí. V šušťavých vetrovkách sa hlučne valia k lesu. Mokrí až po kolená, topánkami zbierajú rosu z trávy a ospalé muchy z divokých margarét. Chrbty im ohýbajú ozrutné batohy, zvončeky na nich divoko trieskajú o plechové hrnčeky. Fučia, dupú, až zajace z trávy vyskakujú. Stádo obozretných sŕn ustrnie v húšťave na okraji hory. Nehybné ticho roztne nemý signál a zvery vyrážajú chvatným cvalom preč. Prichádzajú TURISTI.
- z pripravovanej knihy TURISTI -
Som na Facebooku
Marta Vicianová Kasmanová
Moje staršie blogy na
kasmanova.blog.sme.sk
