Turistika na Slovensku originálnou reportérskou a spisovateľskou optikou, vtipné i vážne postrehy zo života.

Moje story nielen z hory

Tieto blogy nebudete len čítať, budete ich žiť.

Podporte, prosím, vznik zábavnej knihy TURISTI!

Kúpte si knihu v predpredaji za zvýhodnenú cenu, alebo ju podporte zdieľaním, aby sa o knihe dozvedelo čo najviac čitateľov. 

Za každý príspevok i zdieľanie vám zo srdca ĎAKUJEM !

O čom je kniha?

Ako sa zrodia turisti? Čo ich do hôr stále tak ťahá? Ako vyzerala turistika pred 20 rokmi? A čo všetko sa dá na turistike (a nielen tej horskej) zažiť? O tom je kniha TURISTI. Zbierku zábavných historiek z prevažne horských turistických potuliek som doplnila autentickými fotografiami, praktickými informáciami, radami z vlastných skúseností a trasami.

Kniha je určená všetkým čitateľom, ktorí sa pri knihe radi zabavia i milovníkom horskej turistiky, ktorí dokážu vnímať život s nadhľadom a svoje turistické výkonyciele neberú príliš vážne. Nemá ambíciu byť obrázkovou encyklopédiou, ani turistickým atlasom, ale zábavnou beletriou.

Cez vtipné príhody dvojice „veľkýchturistovneveľkými cieľmi poukazuje na to, že napriek dnešnej dobe neobmedzených cestovateľských možností a stále extrémnejších turistických cieľov je možné aj na našom malom Slovensku (a jeho okolí 😊) zažívať veľké dobrodružstvádobyvateľské úspechy. Všetko je len o nastavení mysle a umení vedieť sa tešiť aj z maličkostí 😊.

nie je to vôbec málo a už vôbec nie samozrejmé, môcť na vlastných nohách brázdiť krajinu, kochať sa našimi krásnymi horami a užívať si život, radosť a aj tú drinu, ktorá k horskej turistike neodmysliteľne patrí.

Skoro ráno stúpa nad dedinu mliečna hmla. Okolité lúky sa trblietajú v opatrných slnečných lúčoch. Na rozžiarenom bielom horizonte sa pasie koza. Ľahostajne prežúva. Sleduje roztatárenú dvojicu ľudí. V šušťavých vetrovkách sa hlučne valia k lesu. Mokrí až po kolená, topánkami zbierajú rosu z trávy a ospalé muchy z divokých margarét. Chrbty im ohýbajú ozrutné batohy, zvončeky na nich divoko trieskajú o plechové hrnčeky. Fučia, dupú, až zajace z trávy vyskakujú. Stádo obozretných sŕn ustrnie v húšťave na okraji hory. Nehybné ticho roztne nemý signál a zvery vyrážajú chvatným cvalom preč. Prichádzajú TURISTI.

– z pripravovanej knihy TURISTI –

Môj autorský blog je o vášni a terapii. Oboje mi poskytujú hory a písanie. Turistika na Slovensku, najmä tá horská, momentálne národ baví. Jas som jej prepadla pred dvadsiatimi rokmi. O horách blogujem inak ako ostatní. Vecné informácie o trasách a túrach dopĺňam zážitkami a dojmami, pretože to je to najkrajšie, čo mi hory popri pohybe dávajú. Mnohé blogy si môžete vypočuť, s autentickou zvukovou kulisou Vás zaručene vtiahnu do deja. Okrem atraktívnych turistických cieľov blogujem o živote a jeho viac či menej vtipných okamihoch a udalostiach. S niektorými sa možno stotožníte, iné postrehy Vás aspoň pobavia. Občas sem šupnem krátku poviedku. Slovenčina je krásny hravý jazyk s obrovskými vyjadrovacími možnosťami. Aj preto sú všetky moje blogy malé literárne diela. Ak hľadáte nové čitateľské zážitky na staré témy, ste tu správne.

Letava

Letava

V 21.storočí v rozpadnutých stajniach na Lietavskom hrade na svojich pánov pokorne čakajú už len železné kone. Ich majitelia sa v hradnej krčme opíjajú nealkoholickým pivom z hliníkových plechoviek. Všetko, čo tam za niečo stálo, zobral čas a zlodeji. Ale Lietava to ešte nevzdáva.

prečítajte si viac
Zabehnite si po dobrú náladu! Keď bolia nohy, nebolí hlava.

Zabehnite si po dobrú náladu! Keď bolia nohy, nebolí hlava.

My, depkáči, to máme na jeseň ťažké. S úbytkom slnečného svitu sa z nás vytráca radosť viac ako z iných ľudí. Kým príroda sa ukladá na niekoľkomesačný zimný odpočinok, my mobilizujeme sily na rovnako dlhý boj s temnotou. Každý má vlastné metódy. Niekto spolieha na tabletky. Iný na ultrafialovú lampu. A ja na pohyb. Lebo (a nielen) u mňa je to tak. Keď bolia nohy, nebolí hlava.

prečítajte si viac
Smrť má bielu farbu

Smrť má bielu farbu

Na Chatu pod Kubínskou hoľou som sa dotrepala po siedmich hodinách výdatného šliapania Oravskou Magurou. V nohách mi búši tisíctristo výškových metrov a v hrudi rozsmútené srdce. Mlčky popíjam vytúžené pivo. Za oknami je bielo, ale nie od snehu, ako v šesťdesiatomôsmom roku, keď lavína zmietla zo svahu pri chate 53 študentov na lyžiarskom výcviku. Dnes je krajina zahalená v hustých oblakoch.

prečítajte si viac

môj BLOG

PRÁVE LETÍ

Som na Facebooku

Marta Vicianová Kasmanová

Moje staršie blogy na

kasmanova.blog.sme.sk

Share This